Obsahuje tuky podobné olivovému oleju. Toto mäso patrí k najviac podceňovaným na Slovensku

Slováci ho poznajú najmä zo slávnostných obedov a tradičných hodov. Málokto však vie, že husacie mäso obsahuje kvalitné bielkoviny, železo, vitamíny skupiny B a významné množstvo selénu. Zaujímavé je aj zloženie jeho tuku, v ktorom sa nachádzajú mastné kyseliny prítomné v olivovom oleji. Znamená to, že husacina je zdravšia, než si mnohí myslia?

Pečená hus s chrumkavou kožou, červenou kapustou a lokšami patrí medzi tradičné pochúťky slovenskej kuchyne. Hoci si ju väčšina ľudí dopraje len pri výnimočných príležitostiach, z výživového hľadiska si zaslúži oveľa viac pozornosti. Ako ukazuje aj vedecký prehľad publikovaný v časopise Journal of Elementology, husacie mäso môže byť významným zdrojom selénu, minerálu nevyhnutného pre správne fungovanie organizmu. Vedci dokonca vypočítali, že už 100 gramov pečenej husaciny bez kože dokáže pokryť značnú časť jeho odporúčaného denného príjmu.

Napriek tomu sa na slovenských tanieroch objavuje podstatne zriedkavejšie než kuracie, morčacie alebo bravčové mäso. Dôvodom môže byť vyššia cena, horšia dostupnosť aj predstava, že ide o príliš mastné a ťažké jedlo.

Je však husacina skutočne taká nezdravá, ako sa niektorí domnievajú? Jej výživové zloženie môže mnohých prekvapiť.

Husacinu jeme len príležitostne. Pritom má dlhú tradíciu

Husacie mäso má v slovenskej kuchyni stáročnú tradíciu. Kedysi bolo prirodzenou súčasťou vidieckeho života a chov husí predstavoval pre mnohé domácnosti dôležitý zdroj mäsa aj tuku.

Husi sa tradične vykrmovali počas teplejších mesiacov a na jeseň, keď sa končili poľnohospodárske práce, sa pripravovali na slávnostné hostiny.

Práve s tým súvisí aj známa tradícia svätomartinských husacích hodov, ktoré sa konajú v novembri.

Podľa starej legendy zo 4. storočia sa Martin z Tours nechcel stať biskupom, a preto sa ukryl medzi hydinou. Jeho úkryt však prezradili hlasno gá-gajúce husi. Odvtedy sa tento vták spája so sviatkom svätého Martina.

Na Slovensku sa tradícia husacích hodov zachovala najmä v západných regiónoch, predovšetkým v okolí Slovenského Grobu, ktorý je známy svojimi husacími špecialitami.

Husacina sa však postupne stala skôr sviatočnou pochúťkou než bežnou súčasťou jedálneho lístka.

Na každodenné varenie dnes väčšina domácností uprednostňuje dostupnejšie druhy mäsa, najmä kuracie, morčacie alebo bravčové.

Z výživového hľadiska však husacie mäso rozhodne nie je potravinou, na ktorú by sme mali zabúdať.

Toto mäso obsahuje množstvo cenných živín. Najmä jednu mnohí prehliadajú

Husacina je zdrojom plnohodnotných bielkovín, ktoré obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny potrebné pre ľudský organizmus.

Bielkoviny sú nevyhnutné pre rast, udržiavanie a obnovu svalov, ale aj pre správne fungovanie imunitného systému a mnohých ďalších telesných procesov.

Podľa výživových databáz obsahuje 100 gramov pečeného husacieho mäsa bez kože približne 29 gramov bielkovín. Ide teda o ich pomerne koncentrovaný zdroj.

Okrem bielkovín poskytuje husacina aj viaceré dôležité vitamíny a minerálne látky.

Železo je nevyhnutné na tvorbu hemoglobínu, ktorý zabezpečuje prenos kyslíka v krvi. Jeho dostatočný príjem podporuje normálnu krvotvorbu a pomáha predchádzať problémom súvisiacim s jeho nedostatkom.

Zinok zohráva významnú úlohu pri fungovaní imunitného systému, hojení rán a obnove buniek.

Vitamíny skupiny B, najmä B3 a B12, prispievajú k správnemu fungovaniu nervového systému, energetickému metabolizmu a tvorbe červených krviniek.

Osobitnú pozornosť si však zaslúži jeden minerál, o ktorom sa v súvislosti s husacím mäsom hovorí podstatne menej.

Husacina je bohatá na selén. Vedci zistili zaujímavé hodnoty

Selén patrí medzi stopové prvky, ktoré ľudský organizmus potrebuje len v malých množstvách. Napriek tomu je nevyhnutný pre správne fungovanie viacerých telesných procesov.

Podieľa sa na ochrane buniek pred oxidačným stresom, prispieva k normálnej funkcii imunitného systému a zohráva dôležitú úlohu pri správnom fungovaní štítnej žľazy.

Práve obsah selénu v husacom mäse zaujal vedcov, ktorí sa jeho výživovou hodnotou zaoberali v odbornom časopise Journal of Elementology v roku 2022.

Autori vedeckého prehľadu dospeli k záveru, že 100 gramov pečenej husaciny bez kože môže pokryť približne 36 až 102 percent odporúčaného denného príjmu selénu.

Takýto široký rozsah súvisí s rozdielmi medzi používanými výživovými normami, ale aj so zložením mäsa a pohlavím konzumenta.

Pri použití jednotnej referenčnej hodnoty 60 mikrogramov selénu denne vychádzalo pokrytie približne na 36 až 38 percent.

Aj pomerne malá porcia husacieho mäsa tak môže významne prispieť k dennému príjmu tohto dôležitého minerálu.

Selén sa, samozrejme, nachádza aj v ďalších potravinách, napríklad v rybách, vajciach, inom mäse či niektorých orechoch.

Výhodou husaciny je však predovšetkým kombinácia kvalitných bielkovín, železa, vitamínov skupiny B a selénu v jednej potravine.

Je husací tuk zdravý? Jeho zloženie môže prekvapiť

Husacie mäso patrí medzi tučnejšie druhy hydiny, najmä ak sa konzumuje spolu s kožou.

Práve tuk je pritom jedným z dôvodov, prečo má pečená hus svoju charakteristickú chuť, šťavnatosť a chrumkavú kožu.

Zaujímavé je však zloženie husacieho tuku. Významnú časť totiž tvoria mononenasýtené mastné kyseliny, predovšetkým kyselina olejová.

Ide o rovnaký typ mastnej kyseliny, ktorý sa vo veľkom množstve nachádza aj v olivovom oleji.

Mononenasýtené mastné kyseliny sa považujú za priaznivejšiu alternatívu k nasýteným tukom, najmä ak ich v jedálničku nahrádzajú.

Práve táto vlastnosť spôsobuje, že husací tuk sa niekedy označuje za zaujímavý živočíšny tuk z výživového hľadiska.

Znamená to však, že husacia masť je rovnako zdravá ako olivový olej? Nie celkom.

Hoci oba tuky obsahujú kyselinu olejovú, ich celkové zloženie sa líši. Olivový olej má spravidla vyšší podiel mononenasýtených mastných kyselín a extra panenský olivový olej navyše obsahuje aj rastlinné polyfenoly.

Husací tuk zároveň obsahuje významné množstvo nasýtených mastných kyselín a podobne ako ostatné tuky je vysoko kalorický.

Pri dlhodobo vysokom príjme nasýtených tukov môže dochádzať k zvyšovaniu hladiny LDL cholesterolu, ktorý patrí medzi rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení.

Husací tuk teda nie je potrebné automaticky považovať za nezdravý, no jeho konzumácia by mala byť primeraná.

Rozhodujúce je celkové zloženie stravy, množstvo prijatého tuku a spôsob prípravy jedla.

Ako pripraviť husacinu, aby bola zdravšia?

Ak si chcete dopriať husacie mäso v ľahšej podobe, nemusíte sa vzdávať jeho charakteristickej chuti.

Dôležitú úlohu zohráva predovšetkým spôsob prípravy.

Pri pečení nie je potrebné pridávať veľké množstvo ďalšieho tuku, pretože hus prirodzene uvoľňuje vlastnú masť. Jej nadbytok možno počas prípravy priebežne odoberať.

Ľudia, ktorí si strážia príjem energie alebo nasýtených tukov, môžu uprednostniť mäso bez kože. Tá totiž obsahuje značnú časť tuku a výrazne zvyšuje energetickú hodnotu porcie.

Zaujímavou voľbou je aj kombinácia husaciny so zeleninou a ovocím.

Tradične sa podáva s červenou kapustou, jablkami alebo brusnicami. Vhodnou prílohou môže byť aj pečená koreňová zelenina, pohánka či jačmenné krúpy.

Klasické lokše k husacine neodmysliteľne patria, no ich energetická hodnota závisí aj od množstva tuku, ktorým sa potierajú.

Pri rozumnej veľkosti porcie a vhodnej príprave tak husacie mäso môže predstavovať hodnotné spestrenie jedálneho lístka.

Husacina síce nie je zázračnou superpotravinou ani jednoznačne najzdravším druhom mäsa, no jej výživové hodnoty ukazujú, že si zaslúži viac pozornosti.

Vďaka vysokému obsahu bielkovín, železa, vitamínov skupiny B a selénu môže byť cennou súčasťou pestrej a vyváženej stravy.

A možno práve preto stojí za to dopriať si ju aj inokedy než len počas tradičných husacích hodov.

Redakcia Slová Ženy