Znižuje japonská superpotravina riziko úmrtia? Výsledky štúdií prekvapili vedcov

Svet neustále objavuje nové superpotraviny, ktorým pripisuje takmer zázračné účinky na zdravie. Japonci však zostávajú verní potravinám, ktoré poznajú už celé stáročia. Jedna z nich má za sebou viac ako tisícročnú tradíciu a jej účinky dnes skúmajú vedci po celom svete. Výsledky rozsiahlych výskumov naznačujú, že môže prospievať srdcu, kostiam a dokonca súvisieť s dlhším životom.

Japonsko patrí medzi krajiny s najvyššou priemernou dĺžkou života na svete. Podľa údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva žilo v septembri 2026 v krajine rekordných 107 677 ľudí vo veku 100 a viac rokov, pričom takmer 88 percent tvorili ženy. Vedci sa už desaťročia snažia pochopiť, akú úlohu v japonskej dlhovekosti zohráva životný štýl a tradičná strava. Pozornosť pritom priťahuje aj nenápadná fermentovaná potravina nazývaná natto. Ako ukázala rozsiahla japonská štúdia publikovaná v odbornom časopise BMJ, jej pravidelná konzumácia môže súvisieť s nižším rizikom úmrtia na niektoré ochorenia.

Natto sa v Japonsku konzumuje už viac ako tisíc rokov. Hoci jeho nezvyčajná konzistencia a výrazná vôňa nemusia vyhovovať každému, Japonci ho považujú za prirodzenú súčasť svojho jedálnička. Často si ho doprajú dokonca na raňajky, najčastejšie spolu s ryžou. To, čo bolo po celé generácie obyčajným jedlom, sa dnes dostáva do centra pozornosti vedeckého výskumu.

Akú chuť má natto? Tradičné japonské jedlo ukrýva množstvo cenných živín

Na prvý pohľad nemusí natto pôsobiť práve lákavo. Ide o varené sójové bôby, ktoré prechádzajú fermentáciou pomocou baktérie Bacillus subtilis. Výsledkom je potravina s charakteristickou lepkavou konzistenciou. Pri naberaní sa medzi jednotlivými bôbmi vytvárajú tenké, naťahujúce sa vlákna.

Natto má výraznú vôňu pripomínajúcu zrejúci syr, zemitú arómu a jemne orieškovú chuť. Pre ľudí, ktorí ho ochutnávajú prvýkrát, môže ísť o nezvyčajný zážitok. V Japonsku je však mimoriadne obľúbené a mnohé domácnosti ho konzumujú pravidelne.

Jeho najväčšou prednosťou je výživové zloženie. Natto predstavuje bohatý zdroj rastlinných bielkovín, vlákniny a viacerých dôležitých minerálnych látok. Päťdesiatgramová porcia obsahuje približne 8 až 9 gramov bielkovín, čo z neho robí zaujímavú potravinu aj pre ľudí, ktorí chcú obmedziť konzumáciu mäsa.

Okrem toho poskytuje železo, horčík, draslík a ďalšie živiny. Mimoriadnu pozornosť vedcov však priťahuje vitamín K2, najmä jeho forma menachinón-7, známa pod označením MK-7.

Táto látka zohráva významnú úlohu pri správnom využívaní vápnika v organizme. Vitamín K sa podieľa na aktivácii bielkovín potrebných pre normálny metabolizmus kostí a zrážanie krvi. Niektoré výskumy zároveň skúmajú jeho možný význam pre zdravie ciev a reguláciu ukladania vápnika.

Znamená to, že pravidelná konzumácia natto môže pomáhať udržiavať kosti v dobrej kondícii?

Odpoveď priniesla aj vedecká metaanalýza z roku 2025, publikovaná v časopise Frontiers in Nutrition. Výskumníci vyhodnotili výsledky šiestich japonských štúdií, ktoré sa zaoberali súvislosťou medzi konzumáciou natto, hladinami vitamínu K a ukazovateľmi zdravia kostí.

Zistili, že pravidelní konzumenti natto mali priaznivejšie niektoré ukazovatele metabolizmu kostí a vyššie hladiny vitamínu K2 v krvi. Výsledky naznačili aj možný prínos pre udržanie kostnej hustoty.

Autori však upozornili, že dostupné dôkazy zatiaľ nie sú dostatočné na jednoznačné závery. Väčšina zahrnutých výskumov bola pozorovacia a na potvrdenie účinkov sú potrebné ďalšie kvalitné klinické štúdie.

Podporuje srdce a krvný obeh. Vedci spájajú konzumáciu natto s dlhším životom

Ešte zaujímavejšie výsledky priniesli výskumy zamerané na srdcovo-cievne ochorenia a dĺžku života.

Jedným z nich bola rozsiahla štúdia Takayama, ktorej výsledky vyšli v roku 2017 v odbornom časopise American Journal of Clinical Nutrition. Vedci sledovali približne 29-tisíc japonských mužov a žien a skúmali, ako ich stravovacie návyky súvisia s rizikom úmrtia.

Ukázalo sa, že ľudia s vyššou konzumáciou natto mali nižšie riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia, najmä na následky mozgovej príhody.

Výskumníci pritom sledovali účastníkov približne 16 rokov. Práve dlhodobé pozorovanie umožnilo zachytiť súvislosti, ktoré by pri krátkodobom výskume nemuseli byť viditeľné.

Zistenia podporila aj ďalšia veľká japonská štúdia publikovaná v januári 2020 v prestížnom medicínskom časopise BMJ.

Vedci v nej analyzovali údaje od 92 915 dospelých Japoncov vo veku 45 až 74 rokov. Účastníkov sledovali približne 15 rokov a porovnávali ich stravovacie návyky s následným rizikom úmrtia.

Výsledky vzbudili značnú pozornosť.

Ľudia, ktorí konzumovali najviac fermentovaných sójových výrobkov, mali približne o 10 až 11 percent nižšie riziko úmrtia zo všetkých príčin v porovnaní s tými, ktorí ich jedli najmenej.

Ešte výraznejšie súvislosti vedci zaznamenali pri samotnom natto a úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia. V skupinách s jeho najvyššou konzumáciou bolo toto riziko približne o 21 až 24 percent nižšie než v skupinách s najnižšou spotrebou.

Tieto čísla však treba interpretovať správne. Výskum nepreukázal, že natto samo osebe predlžuje život. Ukázal štatistickú súvislosť medzi jeho konzumáciou a nižšou úmrtnosťou, pričom určitú úlohu mohli zohrávať aj ďalšie stravovacie návyky a celkový životný štýl účastníkov.

Napriek tomu ide o zistenia, ktoré naznačujú, že tradičné fermentované potraviny si zaslúžia pozornosť.

Za priaznivými účinkami môže byť zvláštny enzým. Vzniká počas fermentácie

Čím je natto také výnimočné? Vedci sa zaujímajú najmä o látku nazývanú nattokináza.

Nattokináza je enzým, ktorý vzniká počas fermentácie sójových bôbov. V laboratórnych podmienkach dokáže pôsobiť na fibrín, bielkovinu podieľajúcu sa na tvorbe krvných zrazenín.

Niektoré menšie klinické výskumy skúmali, či môže nattokináza ovplyvňovať krvný tlak alebo ďalšie ukazovatele fungovania srdcovo-cievneho systému. Výsledky sú zaujímavé, zatiaľ však neumožňujú tvrdiť, že konzumácia natto spoľahlivo predchádza trombóze, infarktu alebo mozgovej príhode.

Priaznivé súvislosti pozorované vo veľkých japonských štúdiách navyše nemožno automaticky pripisovať jedinému enzýmu. Natto obsahuje množstvo ďalších biologicky aktívnych látok a jeho účinky môžu súvisieť s ich vzájomným pôsobením.

Fermentácia zároveň mení vlastnosti sójových bôbov a ovplyvňuje dostupnosť niektorých živín. Práve preto sú fermentované potraviny predmetom rastúceho vedeckého záujmu.

Japonci ho jedia celé stáročia. Je práve v ňom tajomstvo ich dlhovekosti?

Hoci výsledky výskumov vyzerajú sľubne, odborníci pripomínajú, že dlhovekosť nemožno pripísať jednej konkrétnej potravine.

Tradičný japonský jedálniček obsahuje veľa zeleniny, rýb, sójových výrobkov a ďalších potravín bohatých na živiny. Významnú úlohu zohrávajú aj pohyb, spoločenské vzťahy, zdravotná starostlivosť a ďalšie faktory.

Natto tak nie je zázračným receptom na život do stovky. Môže však byť jednou z užitočných súčastí pestrej a vyváženej stravy.

V Japonsku sa tradične podáva s ryžou, jarnou cibuľkou, horčicou alebo trochou sójovej omáčky. Niektorí ho pridávajú aj do zeleninových jedál či šalátov. Jeho výrazná chuť si môže vyžadovať trochu zvyku, no práve jednoduché každodenné použitie patrí k dôvodom, prečo si zachovalo obľubu celé generácie.

Dôležitá je aj jedna výnimka. Keďže natto obsahuje mimoriadne vysoké množstvo vitamínu K, ľudia užívajúci warfarín by jeho zaradenie do jedálnička mali konzultovať s lekárom. Výrazné zmeny v príjme tohto vitamínu totiž môžu ovplyvniť účinnosť liečby.

Príbeh natto napokon pripomína zaujímavú vec. Zatiaľ čo svet neustále hľadá nové superpotraviny, niektoré z nutrične najzaujímavejších jedál sú súčasťou tradičnej kuchyne už celé stáročia.

A hoci vedci zatiaľ nedokázali, že práve natto predlžuje život, veľké populačné výskumy naznačujú, že jeho pravidelná konzumácia môže byť spojená s dôležitými zdravotnými výhodami.

Redakcia Slová Ženy