Táto bolesť človeku „zužuje svet“. Začína sa nenápadne, no následky môžu byť vážne

Najskôr stuhnutý krk, potom nepríjemné pichanie medzi lopatkami a nakoniec bolesť, ktorá neustupuje ani po odpočinku. Meníme matrac, skúšame masáže, cvičíme a dávame si pozor na správne držanie tela. Napriek tomu sa problémy stále vracajú. Odborné poznatky naznačujú, že príčina nemusí byť iba v chrbtici. Významnú úlohu môže zohrávať aj chronický stres a spôsob, akým náš mozog spracúva bolesť.

Ďalší deň strávený pred počítačom a scenár sa opakuje. Stuhnutá šija, napäté ramená a nepríjemné ťahanie v krížoch. Skúšame sa ponaťahovať, zmeniť polohu alebo sa na chvíľu prejsť. Úľava však často vydrží len niekoľko minút. Potom sa všetko začína odznova.

Keď problémy pretrvávajú, prichádzajú na rad vyšetrenia. Niekedy však neprinesú jednoznačnú odpoveď. Chrbtica na snímkach nevyzerá výrazne poškodená, ale bolesť je stále prítomná. Ako je to možné?

Podľa britského Národného zdravotníckeho systému (NHS) môže mať bolesť chrbta viacero príčin a často sa nepodarí určiť jediný konkrétny zdroj ťažkostí. Okrem fyzických faktorov môžu priebeh bolesti ovplyvňovať aj psychické a sociálne okolnosti.

Stres, úzkosť, nedostatok spánku či dlhodobé psychické vypätie totiž môžu meniť spôsob, akým naše telo reaguje na bolesť. A keď sa k tomu pridá strach z pohybu a postupné obmedzovanie bežných činností, vzniká začarovaný kruh, z ktorého nie je jednoduché vystúpiť.

Môže chrbtica bolieť zo stresu? Odborné poznatky vysvetľujú, čo sa deje v našom tele

Náročný deň v práci, množstvo povinností, rodinné starosti a problémy, ktoré nám nedovolia vypnúť ani večer. Väčšinou si uvedomujeme psychickú únavu, no často zabúdame, že na dlhodobé napätie reaguje aj celé naše telo.

Keď sa ocitneme v stresovej situácii, aktivuje sa prirodzená obranná reakcia organizmu. Zrýchľuje sa srdcový tep, mení sa dýchanie a svaly sa pripravujú na možnú záťaž. Ide o mechanizmus, ktorý nám pomáha reagovať na nebezpečenstvo.

Problém nastáva vtedy, keď sa podobný stav opakuje príliš často alebo pretrváva dlhodobo. Svaly v oblasti krku, ramien a chrbta môžu zostať nadmerne napäté a nervový systém môže byť citlivejší na bolestivé podnety.

Niektorí ľudia si počas stresu všimnú, že nevedome zdvíhajú ramená, zatínajú čeľusť alebo dýchajú plytšie. Iní pociťujú tlak medzi lopatkami, stuhnutosť šije či nepríjemné napätie v bedrovej oblasti.

Dôležité je pochopiť, že nejde iba o svaly. Dlhodobý stres môže ovplyvniť aj samotné spracovanie bolesti v nervovom systéme. Podnety, ktoré by za iných okolností spôsobovali len mierne nepohodlie, môžu byť v určitých situáciách vnímané intenzívnejšie.

To však neznamená, že si človek bolesť vymýšľa. Práve naopak. Bolesť ovplyvnená psychickým napätím je skutočná a môže byť rovnako vyčerpávajúca ako bolesť spôsobená poškodením tkaniva.

Chrbát bolí, ale magnetická rezonancia nič neukázala? Príčina môže byť inde

Predstavme si človeka, ktorého už niekoľko týždňov trápia bolesti krížov. Vyskúšal nový matrac, masáže aj rôzne cviky. Napokon absolvoval vyšetrenie magnetickou rezonanciou, no výsledok neodhalil žiadne závažné poškodenie.

Bolesť však pokračuje. Človek začína pochybovať, či lekári niečo neprehliadli.

Nie každá bolesť totiž znamená, že v tele existuje poškodenie, ktoré musí byť viditeľné na röntgene alebo magnetickej rezonancii.

Vnímanie bolesti je zložitý proces, na ktorom sa podieľa mozog, miecha, periférne nervy aj množstvo ďalších faktorov. Pri dlhodobej bolesti môže dochádzať k zmenám v citlivosti nervového systému. Tento jav sa označuje ako senzibilizácia.

Znamená to, že organizmus môže na určité podnety reagovať výraznejšie než predtým. Aj bežný pohyb alebo mierne svalové napätie tak môžu vyvolávať nepríjemné pocity, hoci vyšetrenia neukazujú závažné štrukturálne poškodenie.

Nie vždy však musí byť problém v samotnej chrbtici. Bolesť môže súvisieť aj s obmedzenou pohyblivosťou bedier, svalovou slabosťou alebo dlhodobým jednostranným zaťažovaním. Niekedy môže byť prenesená aj z vnútorných orgánov.

Preto je dôležité, aby sa pretrvávajúce ťažkosti neposudzovali iba podľa výsledku jedného vyšetrenia.

Existujú navyše príznaky, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Nová výrazná slabosť nohy, pokles chodidla, horúčka, nevysvetliteľné chudnutie alebo bolesť po vážnejšom úraze sú dôvodom na bezodkladné lekárske posúdenie.

Obzvlášť nebezpečné sú nové poruchy močenia, strata citlivosti v oblasti rozkroku či rýchlo sa zhoršujúca slabosť dolných končatín. Môžu signalizovať závažné poškodenie nervov vrátane syndrómu cauda equina. V takom prípade je potrebné okamžite vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc.

Chronická bolesť dokáže človeku zúžiť celý svet. Takto vzniká začarovaný kruh

Spočiatku sa vzdáme dlhšej prechádzky, pretože nás bolí chrbát. Neskôr odmietneme stretnutie s priateľmi, pretože nedokážeme pohodlne sedieť. Postupne sa pridajú problémy so spánkom, podráždenosť a únava.

Bolesť, ktorá bola pôvodne len nepríjemnou súčasťou dňa, začne postupne ovplyvňovať takmer všetko, čo robíme.

Človek sa menej hýbe, stráca kondíciu a čoraz častejšie premýšľa nad tým, čo by mohlo jeho stav zhoršiť. Objavuje sa obava, že bolesť už nikdy nezmizne.

Psychológia bolesti tento jav opisuje prostredníctvom mechanizmu strachu a vyhýbania sa.

Ak si človek začne spájať pohyb s možným poškodením tela, prirodzene sa mu snaží vyhnúť. Obmedzuje fyzickú aktivitu, prestáva športovať a niekedy sa vyhýba aj úplne bežným činnostiam.

Nedostatok pohybu však môže postupne znižovať svalovú silu, kondíciu a dôveru vo vlastné telo. Bežné aktivity sa potom môžu zdať ešte náročnejšie.

K tomu sa pridáva nedostatok kvalitného spánku. Ten môže zvyšovať citlivosť na bolesť a zhoršovať schopnosť zvládať stres. Vzniká tak začarovaný kruh, v ktorom sa jednotlivé problémy navzájom posilňujú.

Práve preto sa pri chronickej bolesti čoraz viac zdôrazňuje takzvaný biopsychosociálny prístup. Nezameriava sa iba na svaly, kosti a kĺby, ale zohľadňuje aj psychický stav, životné návyky a každodenné fungovanie človeka.

Znamená to však, že najlepším riešením je ľahnúť si na pohovku a počkať, kým bolesť ustúpi?

Nie vždy. Dlhodobý pokoj na lôžku môže pri bežnej nešpecifickej bolesti chrbta viesť k oslabeniu svalov a zhoršeniu pohyblivosti. Ak zdravotný stav umožňuje pohyb, odborné odporúčania uprednostňujú primeranú aktivitu a postupný návrat k bežným činnostiam.

Nemusíte hneď utekať do posilňovne. Odborníci radia, čím začať

Ak pohyb pomáha, znamená to, že stačí každý deň urobiť niekoľko desiatok predklonov alebo si nájsť na internete cvičenie na zdravý chrbát?

Nie celkom.

Neexistuje jediný súbor cvikov, ktorý by bol vhodný pre každého človeka s bolesťou chrbtice. Záleží na príčine ťažkostí, ich intenzite, celkovom zdravotnom stave aj na tom, ako telo reaguje na konkrétny pohyb.

Pri bežnej nešpecifickej bolesti chrbta môže byť dobrým začiatkom obyčajná chôdza. Pravidelné prechádzky pomáhajú udržiavať pohyblivosť, podporujú kondíciu a umožňujú postupne zvyšovať toleranciu fyzickej záťaže.

Pomôcť môžu aj krátke pohybové prestávky počas pracovného dňa. Stačí sa postaviť od počítača, prejsť sa po miestnosti, jemne rozhýbať ramená alebo na chvíľu zmeniť polohu.

Dôležitá pritom nie je len predstava dokonale správneho držania tela. Aj zdanlivo ideálna poloha môže byť po niekoľkých hodinách nepríjemná. Pre mnohých ľudí je preto užitočnejšie pravidelne polohy striedať, než sa snažiť celý deň sedieť úplne nehybne a vzpriamene.

Ak určitý cvik vyvoláva výrazné zhoršenie bolesti, novú slabosť alebo šírenie ťažkostí do končatiny, je vhodné ho prerušiť a poradiť sa s odborníkom.

A čo psychika?

Zvládanie stresu, kvalitný spánok a psychologická podpora môžu byť dôležitou súčasťou liečby chronickej bolesti. Niektorým pacientom pomáha aj kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá sa zameriava na zmenu škodlivých vzorcov myslenia a správania spojených s bolesťou.

Cieľom nie je presvedčiť človeka, že ho nič nebolí. Ide o to, aby sa postupne naučil lepšie zvládať svoje ťažkosti, získal väčšiu istotu pri pohybe a mohol sa vrátiť k činnostiam, ktoré mu prinášajú radosť.

Niekedy teda riešenie nespočíva v kúpe ďalšieho drahého matraca, špeciálneho vankúša či zázračnej pomôcky na chrbticu. Oveľa dôležitejšie môže byť zamyslieť sa nad tým, koľko času denne trávime bez pohybu, ako spíme, či si doprajeme dostatok odpočinku a ako zvládame každodenné napätie.

Pretože hoci nás bolí chrbát, príčina problémov nemusí byť ukrytá iba v chrbtici. A účinná pomoc môže vyžadovať starostlivosť o telo aj psychiku.

Redakcia Slová Ženy