Je 300-krát sladšie ako cukor, no nemá kalórie. Toto ovocie prekvapuje

Cukor, stévia, xylitol či erytritol. Keď sa zdalo, že trh s náhradami cukru už nemá čím prekvapiť, do pozornosti sa dostáva nenápadné ázijské ovocie. Takzvané mníšske ovocie, známe aj ako monk fruit, ukrýva látky, ktoré môžu byť až 300-krát sladšie ako bežný cukor. Navyše prakticky nepridávajú kalórie a pri použití čistého extraktu výrazne neovplyvňujú hladinu cukru v krvi. Môže ísť o zaujímavú alternatívu aj pre ľudí s cukrovkou.

Malé, zelenožlté ovocie pripomínajúce drobný melón pochádza z horských oblastí južnej Číny. Botanici ho poznajú pod názvom Siraitia grosvenorii a zaraďujú ho do čeľade tekvicovitých rastlín. Jeho história siaha niekoľko storočí do minulosti, keď ho miestni obyvatelia využívali ako prírodné sladidlo aj súčasť tradičnej čínskej medicíny.

Podľa tradície získalo svoje pomenovanie podľa budhistických mníchov, ktorí ho pestovali v čínskej provincii Kuang-si. Mníšske ovocie bolo po celé generácie mimo Ázie takmer neznáme. Čerstvé plody sa totiž po zbere rýchlo kazia, čo výrazne komplikovalo ich prepravu na vzdialené trhy.

Zlom nastal, keď vedci začali podrobnejšie skúmať látky zodpovedné za jeho mimoriadnu sladkosť. Objavili skupinu prírodných zlúčenín nazývaných mogrozidy, ktoré umožňujú vyrábať vysoko koncentrované sladidlo.

Práve vďaka nim sa extrakt z mníšskeho ovocia, medzinárodne označovaný ako monk fruit, stal zaujímavou alternatívou k tradičnému cukru a ďalším sladidlám.

Zdravšia náhrada cukru? Sladí intenzívne, no nezvyšuje výrazne glykémiu

Najväčšou prednosťou mníšskeho ovocia je jeho mimoriadna sladivosť. Koncentrovaný extrakt môže byť približne 150- až 300-krát sladší než obyčajný biely cukor. Na osladenie nápoja preto stačí veľmi malé množstvo.

Za tento účinok sú zodpovedné mogrozidy, ktoré organizmus nespracúva rovnakým spôsobom ako bežné cukry. Čistý extrakt tak poskytuje sladkú chuť bez významného množstva kalórií a jeho konzumácia spravidla nespôsobuje výrazné zvýšenie hladiny glukózy v krvi.

To môže byť výhodné najmä pre ľudí s cukrovkou, inzulínovou rezistenciou alebo pre tých, ktorí sa snažia obmedziť príjem pridaného cukru. Dôležité je však sledovať zloženie konkrétneho výrobku, pretože nie všetky sladidlá s označením monk fruit obsahujú výlučne extrakt z tohto ovocia.

Ďalšou výhodou môže byť chuť. Niektorí ľudia pri stévii pociťujú charakteristickú bylinnú alebo mierne horkastú dochuť. Mníšske ovocie má odlišný chuťový profil, ktorý mnohým pripadá jemnejší a príjemnejší.

Jeho sladkosť môže pripomínať cukor s ľahkými ovocnými či karamelovými tónmi. Chuť však závisí od koncentrácie extraktu a ďalších pridaných zložiek.

Ako využiť mníšske ovocie v kuchyni?

Hoci samotné ovocie pôsobí nenápadne, jeho spracovanie na praktické sladidlo je pomerne náročné. Čistý extrakt je totiž natoľko koncentrovaný, že jeho dávkovanie v domácich podmienkach môže byť komplikované.

Výrobcovia ho preto často kombinujú s ďalšími látkami, napríklad s erytritolom alebo inulínom. Vzniká tak zmes, ktorá sa jednoduchšie odmeriava a môže svojou konzistenciou pripomínať klasický kryštálový cukor.

Mníšske ovocie možno využiť pri príprave kávy, čaju, domácich limonád, jogurtových dezertov, kaší či sladkého pečiva. Jeho extrakty sú pomerne stabilné aj pri vyšších teplotách, preto sa hodia aj na varenie a pečenie.

Pri pečení však treba počítať s jednou dôležitou odlišnosťou. Cukor v receptoch nezabezpečuje iba sladkú chuť, ale ovplyvňuje aj objem, štruktúru, farbu a vlhkosť cesta. Ak ho úplne nahradíme koncentrovaným extraktom, výsledný koláč môže mať inú konzistenciu.

Najpraktickejšie sú preto výrobky určené priamo na pečenie, pri ktorých výrobca uvádza odporúčaný pomer náhrady cukru.

Prečo sa o mníšskom ovocí hovorí čoraz častejšie?

Záujem o mníšske ovocie súvisí najmä so snahou obmedzovať nadmernú konzumáciu cukru bez toho, aby sa ľudia museli vzdať sladkej chuti.

Jeho najväčším lákadlom je kombinácia vysokej sladivosti, zanedbateľného množstva kalórií a minimálneho priameho vplyvu čistého extraktu na hladinu cukru v krvi.

Mogrozidy sa zároveň skúmajú pre svoje možné antioxidačné a protizápalové vlastnosti. Väčšina týchto poznatkov však zatiaľ pochádza z laboratórnych alebo predklinických výskumov. Nie je preto preukázané, že bežná konzumácia sladidla z mníšskeho ovocia dokáže predchádzať ochoreniam alebo ich liečiť.

Určitou nevýhodou zostáva vyššia cena v porovnaní s bežným cukrom a niektorými dostupnejšími sladidlami. Dôležitá je aj otázka legislatívy. V Európskej únii nemožno automaticky považovať koncentrované extrakty z mníšskeho ovocia za schválené potravinové sladidlá len preto, že sa predávajú v iných krajinách. Ich použitie závisí od aktuálneho regulačného statusu konkrétneho produktu.

Napriek tomu je mníšske ovocie zaujímavým príkladom toho, ako môže tradičná ázijská rastlina ponúknuť nové možnosti pri hľadaní alternatív k cukru.

Nie je zázračným liekom ani automaticky zdravšou voľbou v každej situácii. Pri správnom použití však môže pomôcť znížiť množstvo pridaného cukru v jedálničku bez toho, aby sme sa museli úplne vzdať sladkej chuti.

Redakcia Slová Ženy