Hovoríte rýchlo? Psychológovia vysvetľujú, čo to môže prezrádzať o vašej osobnosti

Nie je dôležité len to, čo hovoríme, ale aj spôsob, akým to robíme. Nová vedecká štúdia naznačuje, že tempo našej reči môže výrazne ovplyvniť to, ako nás vnímajú ostatní. Ľudia, ktorí hovoria o niečo pomalšie, totiž často pôsobia zdvorilejšie, trpezlivejšie a rešpektujúcejšie.

Spôsob, akým rozprávame, prezrádza viac, než si väčšina z nás uvedomuje. Kým niektorí ľudia hovoria rýchlo a energicky, iní volia pokojnejšie tempo. Nový výskum publikovaný vo vedeckom časopise Journal of Language and Social Psychology pritom ukazuje, že práve rýchlosť reči môže ovplyvniť, ako nás hodnotia ľudia okolo nás. O zaujímavých výsledkoch štúdie informoval aj prestížny psychologický portál PsyPost, ktorý upozornil na to, že tempo reči zohráva významnú úlohu pri vytváraní prvého dojmu.

Rýchle rozprávanie nemusí vždy pôsobiť pozitívne

Vedci pod vedením profesora Zhenguanga Caia z Čínskej univerzity v Hongkongu skúmali, ako tempo hovorenia ovplyvňuje vnímanie zdvorilosti a rešpektu počas bežných aj formálnych rozhovorov.

Účastníci experimentov komunikovali v rôznych situáciách – od uvoľnených rozhovorov s priateľmi až po formálne interakcie, pri ktorých bolo potrebné prejaviť takt a ohľaduplnosť.

Výsledky ukázali zaujímavý psychologický efekt. Ľudia si totiž podvedome spájajú pomalšie tempo reči s väčším rešpektom voči partnerovi v rozhovore. Keď rozprávame o niečo pokojnejšie, dávame druhému najavo, že nám záleží na tom, aby nám dobre porozumel a necítil sa pod tlakom.

Naopak, veľmi rýchla reč môže u niektorých poslucháčov vyvolávať dojem netrpezlivosti, nervozity alebo dokonca nezáujmu o názor druhej strany. Neznamená to, že každý človek hovoriaci rýchlo je nezdvorilý, ale práve takýto dojem môže jeho tempo nevedome vytvárať.

Tempo reči meníme častejšie, než si uvedomujeme

Výskumníci zároveň zistili, že ľudia svoje tempo hovorenia prirodzene prispôsobujú konkrétnej situácii. Najvýraznejšie sa to prejavilo v prípadoch, keď niekoho o niečo prosili.

Ak mala byť prosba pre druhého človeka určitým spôsobom zaťažujúca alebo nepríjemná, účastníci štúdie automaticky spomaľovali svoju reč. Tento jav bol ešte výraznejší pri komunikácii s neznámymi ľuďmi alebo s osobami, ktoré mali vyššie spoločenské postavenie.

Vedci vysvetľujú, že pomalšia reč poskytuje poslucháčovi viac času na spracovanie informácií a zároveň spôsobuje, že prosba pôsobí menej naliehavo či agresívne. Práve preto si ľudia intuitívne volia pokojnejšie tempo v situáciách, keď chcú vyjadriť úctu alebo zanechať dobrý dojem.

Ani príliš pomalá reč nie je ideálna

Psychológovia však upozorňujú, že ani opačný extrém nie je výhodný. Ak človek hovorí neprirodzene pomaly a každé slovo doslova naťahuje, môže u poslucháčov vyvolať opačný efekt.

Príliš pomalá reč môže pôsobiť neprirodzene, povýšenecky alebo dokonca nudne. Namiesto zdvorilosti tak môže vytvoriť dojem neúprimnosti či patronizovania.

Najlepšie funguje prirodzená rovnováha

Autori štúdie zdôrazňujú, že neexistuje jedno ideálne tempo hovorenia pre všetky situácie. Kľúčová je schopnosť prirodzene prispôsobiť svoju reč okolnostiam, emóciám a človeku, s ktorým komunikujeme.

Výskum publikovaný v odbornom časopise Journal of Language and Social Psychology tak pripomína, že úspešná komunikácia nestojí len na správnych slovách. Rovnako dôležitý je aj spôsob ich podania. Ak chcete počas pracovného stretnutia, pohovoru alebo dôležitého rozhovoru pôsobiť profesionálne, pokojne a zdvorilo, možno stačí urobiť jedinú drobnú zmenu – vedome o niečo spomaliť tempo svojej reči.

Redakcia Slová Ženy