Vedci skúmali ľudí, ktorí si cez deň zdriemnu. „Môže to byť príznak zmien v mozgu“

Krátky spánok počas dňa je pre mnohých ľudí príjemným spôsobom, ako si oddýchnuť a načerpať nové sily. Obzvlášť seniori si radi doprajú chvíľu odpočinku po obede. Vedci však upozorňujú, že časté zaspávanie počas dňa nemusí byť vždy také nevinné, ako sa zdá. Výskumníci z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health skúmali súvislosť medzi denným spánkom a zdravím mozgu. Ich zistenia naznačujú, že niektoré spánkové návyky môžu byť včasným varovným signálom.

Časté zdriemnutia a riziko demencie. Vedci prišli so znepokojujúcimi výsledkami

Vedci z americkej Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health zistili, že časté zaspávanie počas dňa môže súvisieť so zvýšeným rizikom rozvoja demencie u starších ľudí. Dôležitú úlohu pritom zohrávalo aj to, či si seniori zdriemli zámerne, alebo zaspávali neúmyselne.

Výskumníci analyzovali údaje od 995 Američanov vo veku najmenej 65 rokov. Na začiatku sledovania v roku 2013 nikto z účastníkov nevykazoval známky možnej ani pravdepodobnej demencie. Ich zdravotný stav následne sledovali až desať rokov.

Výsledky štúdie, publikované v odbornom časopise The Journals of Gerontology: Series A, poukázali na zaujímavú súvislosť. Seniori, ktorí si zdriemli takmer každý deň alebo denne, mali o 48 % vyššie relatívne riziko rozvoja demencie v porovnaní s ľuďmi, ktorí počas dňa nespávali alebo si zdriemli len veľmi zriedka.

Ešte zaujímavejšie boli výsledky týkajúce sa neúmyselného zaspávania. U ľudí, ktorí počas dňa zaspávali bez toho, aby to plánovali, vedci zaznamenali o 39 % vyššie relatívne riziko demencie.

Prekvapením bolo, že ani krátke zdriemnutia nemuseli byť úplne bez súvislosti s rizikom ochorenia. Spánok trvajúci najviac 30 minút bol spojený so zvýšením relatívneho rizika o 40 %. To však neznamená, že krátky odpočinok je sám osebe škodlivý.

Naopak, pri príležitostných alebo vopred plánovaných zdriemnutiach sa po zohľadnení ďalších faktorov nepreukázala štatisticky významná súvislosť s demenciou.

Počas sledovaného obdobia sa možná alebo pravdepodobná demencia objavila u 417 účastníkov, teda približne 42 % sledovaných seniorov.

Môže byť denný spánok prvým príznakom demencie?

Autori výskumu zdôrazňujú, že výsledky neznamenajú, že zdriemnutia počas dňa spôsobujú demenciu. Súvislosť môže byť totiž presne opačná.

Časté zaspávanie môže byť dôsledkom zmien, ktoré sa v mozgu začínajú odohrávať ešte predtým, než sa objavia prvé výrazné príznaky ochorenia. Človek tak môže pociťovať zvýšenú potrebu spánku bez toho, aby si uvedomoval, že za ňou môže byť niečo viac než obyčajná únava.

„Častejšie zdriemnutia môžu byť príznakom zmien v mozgu, a nie príčinou zmien vedúcich k demencii,“ vysvetľuje profesor Adam Spira, spoluautor výskumu.

Odborníci preto upozorňujú, že dôležité nie je len to, ako dlho človek počas dňa spí, ale aj to, či sa jeho spánkové návyky náhle menia.

Ak senior, ktorý predtým cez deň pravidelne nespával, začne zrazu často zaspávať pri televízii, čítaní alebo rozhovore, nemusí to automaticky znamenať vážne ochorenie. Zvýšená denná ospalosť môže súvisieť aj s nedostatkom nočného spánku, liekmi či poruchami spánku.

Ak však takáto zmena pretrváva alebo sa pridajú problémy s pamäťou, orientáciou či správaním, je vhodné poradiť sa s lekárom.

Samotné zdriemnutie teda nie je dôvodom na obavy. Pozornosť si zaslúži najmä časté, neplánované zaspávanie a výrazná zmena dovtedajších návykov. Práve tieto signály môžu pomôcť včas rozpoznať zdravotné problémy, ktoré by inak zostali nepovšimnuté.

Redakcia Slová Ženy