Večer ich položím k zaroseným oknám. Ráno už nemusím utierať kaluže vody z parapetu
Každé ráno ma v spálni čakal rovnaký pohľad. Okná boli zarosené a na parapete sa hromadili kvapky vody. Pritom mám nové, dobre tesniace okná. Keď som zistila, čo tento problém spôsobuje, nepotrebovala som drahý odvlhčovač ani pomoc odborníka. Stačilo niekoľko jednoduchých zmien a veci, ktoré má doma takmer každý.

Foto: shutterstock/Nataliia Yankovets
S príchodom chladnejších dní sa rosenie okien stáva problémom v mnohých domácnostiach. Hoci sa môže zdať, že za všetko môžu nekvalitné okná, skutočná príčina býva často úplne inde. Rozhodujúcu úlohu zohráva vlhkosť vzduchu, nedostatočné vetranie a rozdiel medzi teplotou v miestnosti a vonkajším prostredím. Ako upozorňuje Energy Saving Trust, pravidelná kondenzácia vody na vnútorných stranách okien môže signalizovať problém s odvádzaním vlhkosti z domácnosti.
Dobrou správou je, že v mnohých prípadoch možno situáciu výrazne zlepšiť aj bez veľkých výdavkov. Dôležité je však vedieť, kde začať.
Prečo sa okná po začiatku vykurovacej sezóny rosia zvnútra?
Prvé kvapky vody som si na oknách všimla s príchodom ranných mrazov. Najskôr sa objavovali pri okrajoch skla, neskôr začali stekať smerom nadol. Ráno som už na parapete nachádzala malé kaluže, ktoré som musela pravidelne utierať.
Dôvod je pritom pomerne jednoduchý. Vonkajší chlad ochladzuje sklenenú tabuľu, zatiaľ čo vzduch v miestnosti zostáva teplý a obsahuje vodnú paru. Keď sa tento vzduch dostane do kontaktu s dostatočne studeným povrchom, vodná para sa začne meniť na kvapky vody.
Situácia sa zhoršuje najmä počas vykurovacej sezóny. V zime totiž okná otvárame menej často, aby sme zbytočne nestrácali teplo. Vlhkosť, ktorá vzniká pri varení, sprchovaní, praní či sušení bielizne, tak zostáva v interiéri.
K jej zvyšovaniu prispieva aj samotné dýchanie členov domácnosti. V štvorčlennej rodine môžu každodenné činnosti vytvoriť niekoľko litrov vodnej pary denne. Ak sa dostatočne neodvádza, hromadí sa v miestnostiach a kondenzuje na najchladnejších povrchoch.
Najväčším problémom pritom nie sú samotné zarosené sklá. Dlhodobo zvýšená vlhkosť môže podporovať vznik plesní na okenných rámoch, stenách či v rohoch miestností. Preto sa oplatí problém riešiť skôr, než sa na stenách objavia prvé tmavé škvrny.
Ako zistiť, či vetranie v byte funguje správne?
Keď som začala hľadať príčinu, rozhodla som sa najskôr skontrolovať vlhkosť vzduchu a fungovanie vetrania. Na základnú orientačnú kontrolu pritom stačí vlhkomer, známy aj ako hygrometer, a obyčajný hárok papiera.
Vlhkomer som položila v spálni na miesto vzdialené od okna aj radiátora. Práve ich blízkosť by totiž mohla ovplyvniť výsledok merania. Ráno prístroj ukázal 68 %.
To už bola pomerne vysoká hodnota. Podľa odporúčaní americkej Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) by sa relatívna vlhkosť v interiéri mala podľa možností pohybovať približne medzi 30 až 50 %, pričom by nemala dlhodobo presahovať 60 %.
Nasledovala kontrola vetracej mriežky v kuchyni. Pri zatvorených oknách som k nej priložila hárok papiera. Ten však okamžite spadol na zem.
Keď som následne otvorila okno, papier sa na mriežke udržal. To naznačovalo, že problém môže súvisieť s nedostatočným prívodom čerstvého vzduchu do bytu.
Takýto jednoduchý test však slúži iba na orientáciu. Sám osebe nedokáže spoľahlivo potvrdiť, že je ventilačný systém v poriadku.
Moderné okná totiž tesnia oveľa lepšie než staršie typy. To je výhodné z hľadiska úspory energie, no ak v domácnosti chýba dostatočný prívod čerstvého vzduchu, prirodzené vetranie nemusí fungovať správne.
Jedným z riešení môžu byť vetracie štrbiny alebo okenné prívodné ventily, ktoré umožňujú kontrolovaný prísun vzduchu aj pri zatvorených oknách.
Ak ich okná nemajú, pomôcť môže aj mikrovetranie, pokiaľ ním konkrétny typ okna disponuje. Pri niektorých modeloch stačí nastaviť kľučku do príslušnej polohy, aby medzi krídlom a rámom vznikla úzka medzera.
Mikrovetranie však nemusí zabezpečiť dostatočnú výmenu vzduchu vo všetkých podmienkach. Preto je dôležité sledovať vlhkosť v miestnosti a nezabúdať na pravidelné intenzívne vetranie.
Pozornosť si zaslúžia aj samotné vetracie mriežky. Prach a nečistoty môžu obmedzovať prúdenie vzduchu, preto ich treba pravidelne čistiť.
Ak však vetranie nefunguje ani pri otvorenom okne, problém môže byť vo ventilačnom potrubí. V takom prípade je vhodné obrátiť sa na správcu budovy alebo odborníka, ktorý preverí jeho priechodnosť a správne fungovanie.

Foto: shutterstock/NadyaTk
Ako správne vetrať byt v zime, aby sme nestrácali teplo?
Dlho som si myslela, že v zime je najlepšie nechať okno mierne pootvorené. Čerstvý vzduch tak môže prúdiť dovnútra postupne a miestnosť sa nebude príliš rýchlo ochladzovať.
Neskôr som však zistila, že počas chladných dní býva často účinnejší úplne iný spôsob.
Namiesto dlhého vetrania cez pootvorené okno je vhodnejšie otvoriť okná dokorán približne na 5 až 10 minút.
Ideálne je otvoriť okná na protiľahlých stranách bytu, aby vzniklo prúdenie vzduchu. Vďaka tomu sa vlhký vzduch rýchlejšie vymení za čerstvý.
Výhodou krátkeho intenzívneho vetrania je, že steny a nábytok nestihnú výrazne vychladnúť. Po zatvorení okien preto miestnosť zvyčajne rýchlejšie dosiahne pôvodnú teplotu, než keby zostalo okno dlho pootvorené.
Počas vetrania je vhodné dočasne stiahnuť termostatické hlavice na radiátoroch. Studený vzduch by totiž mohol spôsobiť, že sa ventil otvorí a radiátor začne intenzívnejšie vykurovať miestnosť práve vo chvíli, keď teplo uniká von.
Po zatvorení okien možno nastaviť vykurovanie späť na pôvodnú hodnotu.
Takto sa oplatí vetrať niekoľkokrát denne, predovšetkým ráno po zobudení, po varení, po sprchovaní a večer pred spaním.
Veľmi dôležité je tiež zabrániť tomu, aby sa vlhkosť z kúpeľne a kuchyne šírila do ostatných miestností.
Pri sprchovaní preto pomáha zatvoriť dvere kúpeľne a zapnúť ventilátor, ak je k dispozícii. Pri varení je zasa vhodné používať digestor s odvodom vzduchu von a prikrývať hrnce pokrievkami.
Ak doma sušíte bielizeň, zabezpečte v miestnosti dostatočné vetranie. Mokré oblečenie totiž dokáže výrazne zvýšiť množstvo vodnej pary vo vzduchu.
Práve pravidelné odvádzanie vlhkosti je pri prevencii zarosených okien dôležitejšie než neustále utieranie skla.
Domáce pohlcovače vlhkosti na parapet. Čo funguje najlepšie?
Po zmene spôsobu vetrania bolo vody na oknách podstatne menej. Počas mrazivých nocí sa však pri dolných okrajoch skla stále objavovalo niekoľko kvapiek.
Rozhodla som sa preto vyskúšať jednoduché pohlcovače vlhkosti, ktoré možno umiestniť na parapet.
Najlepšie sa mi osvedčil pohlcovač s granulátom chloridu vápenatého. Ide o látku, ktorá dokáže účinne viazať vlhkosť zo vzduchu.
Granuly postupne absorbujú vodnú paru a rozpúšťajú sa. V uzatvorenom pohlcovači potom vzniknutý soľný roztok steká do spodnej nádoby.
Takýto výrobok môže pomôcť obmedziť lokálne hromadenie vlhkosti, no jeho účinnosť závisí od množstva granulátu, vlhkosti vzduchu a veľkosti miestnosti.
Dôležité je umiestniť nádobu mimo dosahu detí a domácich zvierat. Vzniknutý roztok môže dráždiť oči a pri rozliatí poškodiť niektoré povrchy.
Ďalšou možnosťou je silikagél, známy z malých vrecúšok, ktoré výrobcovia často prikladajú k topánkam, kabelkám či elektronike.
Aj ten dokáže absorbovať vlhkosť, no malé vrecúška majú obmedzenú kapacitu. Na výrazné zníženie vlhkosti v celej miestnosti preto zvyčajne nestačia.
Vyskúšala som aj obyčajnú kuchynskú soľ. Je to síce lacný a ľahko dostupný nápad, no pri bežnej vlhkosti vzduchu nemusí priniesť viditeľný výsledok. Chlorid sodný začína výraznejšie pohlcovať vodu až pri relatívnej vlhkosti približne 75 %.

Foto: shutterstock/ronstik
Domáce pohlcovače vlhkosti preto treba vnímať skôr ako doplnok k správnemu vetraniu, nie ako jeho náhradu.
Pri výraznej alebo dlhodobej vlhkosti je účinnejším riešením vhodne zvolený odvlhčovač, kontrola vetrania a odstránenie zdroja nadmernej vlhkosti.
V mojom prípade sa kombinácia niekoľkých jednoduchých opatrení osvedčila. Po troch dňoch ukazoval vlhkomer ráno približne 52 % a parapet zostal suchý.
Počas silnejších mrazov sa na spodnej časti skla ešte občas vytvorí úzky pásik kvapiek. Tie už jednoducho zotriem handričkou z mikrovlákna.
Najväčším rozdielom však nie je samotný pohlcovač, ale zmena každodenných návykov. Pravidelné krátke vetranie, funkčný prívod vzduchu a kontrola vlhkosti dokážu v mnohých domácnostiach výrazne obmedziť rosenie okien bez nákladných zásahov.
Redakcia Slová Ženy
Pravidlá preberania obsahu
Obsah zo stránky z Slovazeny.sk s výnimkou obrázkov, fotografií a ďalšieho multimediálneho obsahu je možné zdieľať na ďalších webových stránkach za podmienky, že sa zachová integrita informácií a nezmení sa ich význam, no vyžaduje sa zdrojovanie na náš web Slovazeny.sk (v tvare https://slovazeny.sk/) prostredníctvom URL odkazu pri texte, ktorý ste prebrali alebo parafrázovali. Upozorňujeme, že odkaz musí byť DOFOLLOW. V inom prípade prebratie obsahu nespĺňa našu licenciu Open License. Rovnako vám odporúčame zdrojovať aj zdroje (zväčša štúdie alebo iné), z ktorých sme čerpali obsah aj my.
Ďalej upozorňujeme, že naša Open License sa nevzťahuje na multimediálny obsah ako sú napríklad fotografie a obrázky. Tie môžu pochádzať z rôznych platených fotobánk alebo od inštitúcií, ktoré vyžadujú písomný súhlas na ich ďalšie použitie alebo uhradenie poplatkov.
Zrieknutie sa zodpovednosti: Pri prebratí obsahu z našich stránok preberáte plnú zodpovednosť za jeho použitie.
Česť pirátom, ktorí uvádzajú zdroje. Ak potrebujete konzultovať, ako prebrať obsah správne, tak nás môžete kontaktovať nižšie.





















