Diery v hubách: čo znamenajú a kedy sa ich netreba báť

Zbierať, či nezbierať? Vložiť do košíka alebo radšej nechať v lese? Huby s dierkami – akoby ich niečo „nahlodalo“ – dokážu poriadne zamotať hlavu aj skúsenému hubárovi. Na prvý pohľad lákajú, no zároveň vzbudzujú obavy. Znamenajú nebezpečenstvo, alebo ide len o prirodzený jav?

Prečo majú huby diery

Vo väčšine prípadov sú diery v hubách znakom, že v lese nie sme jediní gurmáni. Najčastejšie ich spôsobujú larvy drobných múch, ktoré do mladých húb kladú vajíčka.

O pár dní sa z nich vyliahnu malé biele larvy, ktoré v dužine vyhlodávajú drobné tunely. Po rozkrojení huby vyzerajú ako nepravidelné dierky či tmavšie chodbičky.

Nie vždy však ide o hmyz. Diery môžu vzniknúť aj v dôsledku:

• obhrýzania slimákmi či chrobákmi, ktoré si pochutnajú na klobúku,
• vlhkého prostredia, v ktorom sa darí slimákom bez ulity,
• mechanického poškodenia – napríklad pádom konárika či dažďom,
• mikroorganizmov – baktérií a plesní, ktoré spôsobujú zmäknutie a hnilobu.

Jedno je však isté: dierky sú vždy signálom, že sa v hube už niečo dialo.

Sú huby s dierami bezpečné?

Odpoveď znie: niekedy áno, niekedy nie. Samotná prítomnosť dier ešte neznamená, že huba je jedovatá alebo škodlivá.

Larvy hmyzu neprodukujú toxíny, a teda nie sú pre človeka nebezpečné. Problém nastáva vtedy, keď sa huba začne hnilobne rozkladať, stmavne, zvlhne alebo zapácha. Vtedy sa v nej môžu rozvíjať baktérie a plesne.

Najjednoduchšie pravidlo:
– Ak je huba mäkká, tmavá, mazľavá alebo zapácha – nechaj ju v lese.
– Ak sú diery len drobné a dužina je pevná a zdravá – odrež postihnuté časti a hľuzovinu môžeš bez obáv spracovať.

Cenná rada: Tepelná úprava – varenie, dusenie či sušenie – pri dostatočne vysokej teplote (nad 70–80 °C) spoľahlivo ničí mikroorganizmy a znižuje riziko kontaminácie. Správne spracované huby sú preto bezpečné aj vtedy, ak mali pár „návštevníkov

Čo urobiť s hubami, ktoré majú diery

Ešte predtým, než ich prinesieš do kuchyne, urob rýchlu kontrolu:

• Rozrež každý podozrivý kus. Ak nájdeš len pár malých tunelov, stačí ich vyrezať nožíkom.
• Ak je huba plná lariev a rozpadáva sa, nechaj ju v lese. Poslúži ako potrava pre zvieratá a rozšíri spóry.
• Očisti a usuš. Ak sú poškodenia malé, huba je ideálna do omáčok, polievok alebo plniek – tam vzhľad nehrá rolu.
• Nikdy nemarinuj huby s dierami. Aj malé poškodenia môžu spôsobiť, že sa zaváranina pokazí. Do pohárov patria len pevné a zdravé kúsky.

Ak sú diery len na okrajoch, môžeš huby usušiť alebo zmraziť. Počas sušenia sa larvy zvyčajne stratia a zostane len vôňa lesa.

Ako sa vyhnúť zbieraniu červivých húb

Aj keď sa tomu úplne vyhnúť nedá, existuje niekoľko trikov skúsených hubárov:

• Zbieraj mladé huby. Staršie plodnice sú pre larvy ako hotel s bufetom.
• Vyhýbaj sa tmavým a mäkkým hlúbikom. Sú znakom, že huba už nie je čerstvá.
• Rozkrajuj väčšie huby priamo v lese. Ak vidíš chodbičky, nechaj ich – príroda ich využije.
• Chodievaj skoro ráno. Huby sú vtedy suchšie a čerstvé, larvy sa ešte „nezobudili“.
• Používaj prútený kôš, nie plastovú tašku. Vzduch bráni rozkladu a udrží huby dlhšie čerstvé.

Niektoré druhy sú náchylnejšie na červivosť – napríklad hríb smrekový, suchohríb hnedý či kozák. Naopak, kuriatka, rýdziky či čírovky (zelenkasté) bývajú takmer vždy zdravé a tvrdé.

Záver

Diery v hubách nie sú dôvodom na paniku – len na opatrnosť. Huby sú darom lesa, ale aj ony majú svoj životný cyklus. Ak sa naučíš rozpoznať zdravé od poškodených, odmení ťa vôňou a chuťou, ktorú žiadny obchod nenahradí.

Redakcia Slová Ženy