Diery v hubách: čo znamenajú a kedy sa ich netreba báť

Hríb s drobnými dierkami v klobúku rastúci v lese medzi machom a lístím – prirodzený detail z hubárskej sezóny.
Foto: shutterstock/feniks911

Zbierať, či nezbierať? Vložiť do košíka alebo radšej nechať v lese? Huby s dierkami – akoby ich niečo „nahlodalo“ – dokážu poriadne zamotať hlavu aj skúsenému hubárovi. Na prvý pohľad lákajú, no zároveň vzbudzujú obavy. Znamenajú nebezpečenstvo, alebo ide len o prirodzený jav?

Hríb s drobnými dierkami v klobúku rastúci v lese medzi machom a lístím – prirodzený detail z hubárskej sezóny.
Niektoré huby nesú stopy drobných lesných návštevníkov – pár dier ešte neznamená, že huba patrí do koša.
Foto: shutterstock/feniks911

Prečo majú huby diery

Vo väčšine prípadov sú diery v hubách znakom, že v lese nie sme jediní gurmáni. Najčastejšie ich spôsobujú larvy drobných múch, ktoré do mladých húb kladú vajíčka.

O pár dní sa z nich vyliahnu malé biele larvy, ktoré v dužine vyhlodávajú drobné tunely. Po rozkrojení huby vyzerajú ako nepravidelné dierky či tmavšie chodbičky.

Nie vždy však ide o hmyz. Diery môžu vzniknúť aj v dôsledku:

  • obhrýzania slimákmi či chrobákmi, ktoré si pochutnajú na klobúku,
  • vlhkého prostredia, v ktorom sa darí slimákom bez ulity,
  • mechanického poškodenia – napríklad pádom konárika či dažďom,
  • mikroorganizmov – baktérií a plesní, ktoré spôsobujú zmäknutie a hnilobu.

Jedno je však isté: dierky sú vždy signálom, že sa v hube už niečo dialo.

Hríb s poškodeným klobúkom a veľkými dierami od hmyzu, rastúci na lesnej pôde medzi dubovými listami.
Diery v hubách najčastejšie spôsobujú larvy drobných múch alebo slimáky – aj v lese má každý svojho gurmána.
Foto: shutterstock/Oleg 08

Sú huby s dierami bezpečné?

Odpoveď znie: niekedy áno, niekedy nie. Samotná prítomnosť dier ešte neznamená, že huba je jedovatá alebo škodlivá.

Larvy hmyzu neprodukujú toxíny, a teda nie sú pre človeka nebezpečné. Problém nastáva vtedy, keď sa huba začne hnilobne rozkladať, stmavne, zvlhne alebo zapácha. Vtedy sa v nej môžu rozvíjať baktérie a plesne.

Najjednoduchšie pravidlo:
– Ak je huba mäkká, tmavá, mazľavá alebo zapácha – nechaj ju v lese.
– Ak sú diery len drobné a dužina je pevná a zdravá – odrež postihnuté časti a hľuzovinu môžeš bez obáv spracovať.

Cenná rada: Tepelná úprava – varenie, dusenie či sušenie – pri dostatočne vysokej teplote (nad 70–80 °C) spoľahlivo ničí mikroorganizmy a znižuje riziko kontaminácie. Správne spracované huby sú preto bezpečné aj vtedy, ak mali pár „návštevníkov

Čo urobiť s hubami, ktoré majú diery

Huba s veľkou dierou v klobúku rastúca v lese na machu – poškodená hmyzom alebo slimákom.
Ak majú huby hlboké diery, znamená to, že ich už napadol hmyz – takéto kúsky je lepšie nechať v lese.
Foto: shutterstock/Arne J. Enggrav

Ešte predtým, než ich prinesieš do kuchyne, urob rýchlu kontrolu:

  • Rozrež každý podozrivý kus. Ak nájdeš len pár malých tunelov, stačí ich vyrezať nožíkom.
  • Ak je huba plná lariev a rozpadáva sa, nechaj ju v lese. Poslúži ako potrava pre zvieratá a rozšíri spóry.
  • Očisti a usuš. Ak sú poškodenia malé, huba je ideálna do omáčok, polievok alebo plniek – tam vzhľad nehrá rolu.
  • Nikdy nemarinuj huby s dierami. Aj malé poškodenia môžu spôsobiť, že sa zaváranina pokazí. Do pohárov patria len pevné a zdravé kúsky.

Ak sú diery len na okrajoch, môžeš huby usušiť alebo zmraziť. Počas sušenia sa larvy zvyčajne stratia a zostane len vôňa lesa.

Ako sa vyhnúť zbieraniu červivých húb

Starý hríb s množstvom dier a tmavým klobúkom, poškodený hmyzom a rozkladom, rastúci pri pni v lese.
Takto vyzerá huba, ktorú už nemá zmysel zbierať – larvy a vlhkosť urobili svoje, v lese ešte poslúži ako potrava a roznesie spóry.
Foto: shutterstock/Germain McDaniel

Aj keď sa tomu úplne vyhnúť nedá, existuje niekoľko trikov skúsených hubárov:

  • Zbieraj mladé huby. Staršie plodnice sú pre larvy ako hotel s bufetom.
  • Vyhýbaj sa tmavým a mäkkým hlúbikom. Sú znakom, že huba už nie je čerstvá.
  • Rozkrajuj väčšie huby priamo v lese. Ak vidíš chodbičky, nechaj ich – príroda ich využije.
  • Chodievaj skoro ráno. Huby sú vtedy suchšie a čerstvé, larvy sa ešte „nezobudili“.
  • Používaj prútený kôš, nie plastovú tašku. Vzduch bráni rozkladu a udrží huby dlhšie čerstvé.

Niektoré druhy sú náchylnejšie na červivosť – napríklad hríb smrekový, suchohríb hnedý či kozák. Naopak, kuriatka, rýdziky či čírovky (zelenkasté) bývajú takmer vždy zdravé a tvrdé.

Záver

Diery v hubách nie sú dôvodom na paniku – len na opatrnosť. Huby sú darom lesa, ale aj ony majú svoj životný cyklus. Ak sa naučíš rozpoznať zdravé od poškodených, odmení ťa vôňou a chuťou, ktorú žiadny obchod nenahradí.

Redakcia Slová Ženy