Zažltnuté škáry v kúpeľni? Pomôže obyčajná vec z lekárničky. Stačí 15 minút
Zažltnuté alebo stmavnuté škáry dokážu pokaziť vzhľad aj inak dokonale čistej kúpeľne. Vlhkosť, zvyšky mydla a usadeniny sa postupne zachytávajú v ich pórovitom povrchu a bežné utieranie už nemusí stačiť. Skôr než však siahnete po agresívnych čistiacich prípravkoch, pozrite sa do domácej lekárničky. Jednoduchý pomocník môže zabrať už za štvrťhodinu.

Foto: shutterstock/Rozhnovskaya Tanya
Škáry medzi obkladačkami a dlaždicami sú na nečistoty mimoriadne náchylné. Ich povrch nie je dokonale hladký, takže sa v ňom ľahko zachytávajú zvyšky mydla, vodný kameň, mastnota, prach a ďalšie nečistoty. Najviac to vidieť v kúpeľni, kde sa k tomu pridáva vysoká vlhkosť.
Pôvodne svetlé škáry preto môžu časom zožltnúť, zosivieť alebo sa na nich objavia tmavé škvrny. Dobrou správou je, že zmena farby ešte automaticky neznamená, že treba starú škárovaciu hmotu odstrániť a naniesť novú. Najskôr sa oplatí zistiť, či nejde iba o povrchové znečistenie.
Na zažltnuté škáry skúste peroxid vodíka. Nechajte ho pôsobiť 15 minút
Jedným z jednoduchých domácich spôsobov je 3-percentný peroxid vodíka, ktorý poznáme aj ako klasickú „kysličníkovú vodu“ z lekárničky.
Postup je jednoduchý. Peroxid naneste alebo nastriekajte na zažltnuté škáry a nechajte ho pôsobiť približne 15 minút. Následne ich jemne vydrhnite starou zubnou kefkou alebo menšou čistiacou kefou a povrch dôkladne opláchnite čistou vodou.
Peroxid vodíka má oxidačné a mierne bieliace účinky, preto môže pomôcť najmä pri svetlých škárach, ktoré postupne zožltli alebo získali nevzhľadný nádych. Pri odolnejších nečistotách sa používa aj v kombinácii so sódou bikarbónou, z ktorej možno vytvoriť čistiacu pastu.
Pred ošetrením celej plochy je však rozumné prípravok najskôr vyskúšať na malom, menej viditeľnom mieste, predovšetkým pri farebných škárach alebo citlivejších povrchoch.

Foto: shutterstock/Serenethos
Čierne škáry nemusia byť pleseň. Niekedy je za nimi obyčajná špina
Tmavé škvrny medzi dlaždicami si automaticky spájame s plesňou, no najmä na podlahe môže byť príčina oveľa prozaickejšia. Do pórov škárovacej hmoty sa postupne dostáva prach, mastnota a špina, ktorú prinášame zvonku na topánkach.
Bežné umytie podlahy pritom nemusí nečistoty usadené hlbšie v škárach odstrániť. Pri silnom znečistení preto pomôže dôkladné mechanické čistenie kefkou a vhodný čistiaci prostriedok.
Na veľmi odolné nečistoty na vhodných svetlých povrchoch sa používa aj zriedený chlórový bieliaci prípravok. Ak výrobca daného produktu takýto spôsob použitia povoľuje, treba presne dodržať jeho návod, koncentráciu a odporúčaný čas pôsobenia.
Alternatívou môže byť perkarbonát sodný, známy aj ako naduhličitan sodný alebo „kyslíkové bielidlo“. Po vyčistení treba škáry vždy dôkladne opláchnuť.
Pri chlóre pozor na jednu nebezpečnú chybu
Ak pri upratovaní používate chlórové prípravky, nikdy ich nekombinujte s octom, kyselinou citrónovou ani inými kyslými čistiacimi prostriedkami. Pri ich zmiešaní môže dochádzať k uvoľňovaniu toxického plynného chlóru.
Pri práci s agresívnejšími čistiacimi prostriedkami používajte rukavice a kúpeľňu dobre vetrajte. Rovnako nie je dobrý nápad bezhlavo miešať viacero domácich čistiacich „trikov“ naraz. Viac prípravkov totiž nemusí znamenať lepší výsledok a niektoré kombinácie môžu byť nebezpečné.
Škáry na podlahe šednú rýchlejšie. Pomôcť môže jednoduchá prevencia
Prach, piesok a ďalšie nečistoty z podrážok sa dostávajú do drobných priehlbín medzi dlaždicami. Čím dlhšie tam zostanú, tým ťažšie ich neskôr odstránite.
Pomáha preto pravidelné vysávanie alebo zametanie ešte pred umývaním podlahy. Na škárach sa tak nestihne vytvoriť hrubšia vrstva usadenín.
Ďalšou možnosťou je impregnačný prípravok určený priamo na škáry. Ten môže obmedziť prenikanie vody a nečistôt do pórovitého materiálu. Vždy však treba vybrať produkt vhodný pre konkrétny typ škárovacej hmoty a postupovať podľa návodu výrobcu.

Foto: shutterstock/Nick Alias
Keď sa škára drobí, čistenie už nepomôže
Predtým, ako sa pustíte do intenzívneho drhnutia, skontrolujte samotný stav škárovacej hmoty. Pokiaľ je pevná a iba zmenila farbu, čistenie má zmysel.
Iná situácia nastáva, keď sa pri dotyku alebo čistení začne rozpadať, praskať či vypadávať. Vtedy už nejde iba o estetický problém. Drobiaca sa škára je známkou poškodenia alebo opotrebovania a samotným čistením ju neopravíte.
Poškodenú škárovaciu hmotu bude potrebné odstrániť a škáry obnoviť. Pri rozsiahlejšom poškodení, najmä v miestach pravidelne vystavených vode, môže byť vhodné obrátiť sa na odborníka.
Redakcia Slová Ženy
