Záhradkári namáčajú jablká do horúcej vody. Vydržia tak dlhšie bez hniloby

Jablká patria medzi ovocie, ktoré pri správnom skladovaní dokáže vydržať celé mesiace. Stačí však jeden poškodený kus a hniloba sa môže postupne rozšíriť aj na zvyšok úrody. Skúsení záhradkári preto poznajú jednoduchý trik s horúcou vodou. Nejde však o obyčajné umytie – rozhodujúca je správna teplota aj čas.

Jeseň prináša debničky plné jabĺk, no zároveň otázku, čo s nimi urobiť, aby zostali čo najdlhšie pevné, šťavnaté a chutné. Aj krásne a na pohľad zdravé plody môžu počas skladovania napadnúť plesne a hniloba.

Jednou z možností, ako toto riziko obmedziť bez použitia klasických chemických prípravkov, je krátke ošetrenie jabĺk teplou vodou. Podobné termické ošetrenie ovocia sa využíva aj ako spôsob obmedzenia niektorých pozberových patogénov.

Pri domácom použití však treba postupovať opatrne. Príliš vysoká teplota alebo príliš dlhé namáčanie môže poškodiť šupku a výsledok bude presne opačný, než ste chceli.

Ponoria ich na pár minút do horúcej vody. Teplotu treba strážiť

Samotný postup nie je zložitý. Vyberte zdravé, nepoškodené jablká a ponorte ich približne na 2 až 3 minúty do vody s teplotou okolo 50 °C.

Práve teplota je pri tomto postupe kľúčová. Po vložení studených jabĺk voda prirodzene vychladne, preto je dobré mať poruke kuchynský teplomer a podľa potreby teplotu upraviť. Nemala by výraznejšie klesnúť pod približne 47 °C.

Nejde teda o obarenie jabĺk vriacou vodou. Voda má byť horúca, ale teplota musí zostať kontrolovaná.

Po krátkom kúpeli plody vyberte a nechajte ich približne osem hodín dôkladne vyschnúť. Ideálne je vzdušné, zatienené miesto chránené pred dažďom – napríklad prístrešok, terasa alebo altánok.

Do pivnice či chladnej komory ukladajte až úplne suché jablká. Zvyšková vlhkosť by totiž mohla podporiť presne to, čomu sa snažíte zabrániť – rozvoj plesní a hniloby.

Prečo môže horúca voda pomôcť?

Na povrchu jabĺk sa môžu nachádzať mikroorganizmy a spóry húb, ktoré sa za vhodných podmienok začnú počas skladovania množiť. Krátke pôsobenie zvýšenej teploty môže znížiť množstvo niektorých mikroorganizmov na povrchu ovocia a obmedziť rozvoj vybraných pozberových chorôb.

Tie sa často prejavujú mäkkými hnedými škvrnami, postupným rozkladom dužiny či plesňovým povlakom. Problémom je, že poškodenie nemusí zostať iba pri jednom jablku. Ak sa chorý plod dotýka ďalších, pokazené ovocie môže zvýšiť riziko šírenia infekcie v celej debničke.

S teplotou však neexperimentujte. Jednotlivé odrody môžu na tepelné ošetrenie reagovať rozdielne. Najskôr preto vyskúšajte postup na niekoľkých jablkách a až následne ošetrite väčšiu časť úrody. Ak šupka začne hnednúť alebo sa inak poškodzovať, metódu na danej odrode radšej nepoužívajte.

Ani tento trik nezachráni poškodené jablká

Horúci kúpeľ nie je zázračnou konzerváciou. Ak do debničky uložíte otlačené, popraskané alebo už napadnuté ovocie, ani správne vykonané tepelné ošetrenie nezaručí, že vydrží celú zimu.

Pred uskladnením preto jablká dôkladne pretrieďte. Na dlhšie skladovanie vyberajte iba zdravé plody, ideálne ručne odtrhnuté zo stromu. Odložte bokom všetky jablká, ktoré majú:

• prasknutú alebo prepichnutú šupku,
• otlačené či mäkké miesta,
• viditeľné stopy po škodcoch,
• hnedé alebo podozrivé škvrny,
• prvé známky hniloby či plesne.

Nebezpečné môžu byť aj drobné poškodenia, ktoré na prvý pohľad takmer nevidno. Narušená šupka vytvára vstupnú bránu pre mikroorganizmy a plod sa môže počas skladovania začať kaziť.

Pred uložením novej úrody zároveň vyčistite debničky, police a miesto, kde budete ovocie skladovať. Zvyšky starého ovocia či nečistoty môžu byť zdrojom mikroorganizmov z predchádzajúcej sezóny.

Jablká nenatláčajte do debničiek

Dôležitý je aj spôsob uloženia. Jablká ukladajte opatrne do čistých, vzdušných debničiek a nenatláčajte ich tesne na seba. Jednotlivé vrstvy môžete oddeliť čistým papierom.

Na skladovanie je vhodné chladné, tmavé a dobre vetrané miesto. V domácich podmienkach to môže byť vhodná pivnica, chladná komora alebo garáž, pokiaľ v nej teplota neklesá pod bod mrazu.

Pre dlhodobé skladovanie sa odporúčajú nízke teploty, pričom pri mnohých odrodách sa pohybujú približne okolo 1 až 4 °C. Konkrétne optimálne podmienky sa však môžu medzi odrodami líšiť.

A na debničky po uskladnení nezabudnite. Každých niekoľko týždňov úrodu skontrolujte. Ak nájdete mäknúce, hnednúce alebo plesnivé jablko, okamžite ho odstráňte.

Jesenné a zimné jablká nedávajte dohromady

Nie každé jablko je určené na skladovanie až do jari. Jesenné odrody dozrievajú a starnú rýchlejšie, preto je najlepšie spotrebovať ich ako prvé. Patria medzi ne napríklad Lobo, Antonovka, Cortland či Delikates.

Naopak, zimné odrody boli tradične cenené práve pre lepšiu skladovateľnosť. Medzi známe patria napríklad Ligol, Gloster, Gala či Šampion.

Rozdiel nie je iba v tom, ako dlho jednotlivé odrody vydržia. Jablká počas dozrievania produkujú etylén – rastlinný hormón v plynnej forme, ktorý urýchľuje proces dozrievania.

Ak preto uložíte rýchlejšie dozrievajúce jesenné odrody spolu s jablkami určenými na dlhé zimné skladovanie, môžete nechtiac urýchliť dozrievanie a starnutie celej zásoby.

Najjednoduchším riešením je rozdeliť úrodu už pri ukladaní. Jesenné odrody dajte do samostatných debničiek a spotrebujte ich ako prvé. Zimné jablká skladujte oddelene a pravidelne ich kontrolujte.

Správne vytriedenie úrody, chlad, dobré vetranie a pravidelná kontrola zostávajú základom úspechu. Krátky kúpeľ v horúcej vode môže byť užitočným doplnkom, nie náhradou správneho skladovania.

Redakcia Slová Ženy