Dvojčatá môžu mať úplne odlišné IQ. Vrodená inteligencia je mýtus

Je inteligencia zakódovaná v génoch, alebo ju formuje prostredie, v ktorom vyrastáme? Najnovšie výskumy prinášajú prekvapivé odpovede. Ukazuje sa, že aj jednovaječné dvojčatá – teda geneticky identickí ľudia – môžu mať úplne odlišné IQ, ak ich životné a školské prostredie bolo iné.

Podľa vedcov je kľúčom k rozdielom vzdelanie. Školské prostredie, kvalita učiteľov, podpora rodičov, ale aj spoločenské podmienky dokážu ovplyvniť intelektuálny vývoj viac, než si väčšina ľudí myslí.

Nový pohľad na „vrodenú“ inteligenciu

Neurovedec Jared Horvath a výskumníčka Katie Fabricant sa rozhodli znovu analyzovať staršie dáta o dvojčatách a doplniť ich o faktor vzdelania. Výsledky, publikované v odbornom časopise Acta Psychologica, spochybňujú tradičnú predstavu, že IQ je dané geneticky.

Vedci rozdelili 87 párov jednovaječných dvojčiat podľa podobností a rozdielov v ich vzdelaní. A výsledok? Čím väčšie rozdiely v škole, tým väčší rozdiel v IQ.

V niektorých prípadoch sa rozdiely medzi dvojčatami pohybovali až okolo 15 bodov IQ, čo je hodnota typická pre dvoch úplne nesúvisiacich ľudí.

Malá vzorka, veľký dopad

Hoci sa štúdia zamerala len na 10 párov dvojčiat, ktoré spĺňali prísne kritériá pre analýzu, jej výsledky sú podľa autorov zásadné pre pochopenie vplyvu prostredia na vývoj mozgu.

Rozdiely v IQ podľa nich nezávisia len od učiteľov či spolužiakov, ale aj od celkovej kvality školského systému, motivácie a prístupu k vzdelaniu.

Cenná rada: Deti, ktoré vyrastajú v podnetnom prostredí – s knihami, rozhovormi a podporou – majú vyššiu šancu rozvinúť svoj intelekt naplno, bez ohľadu na genetiku.

Ako sa menil význam IQ testov

Test IQ vznikol už v roku 1905 ako nástroj na odhalenie detí, ktoré potrebujú dodatočnú školskú podporu. Neskôr sa stal symbolom „merania inteligencie“ – a mnohí verili, že jeho výsledok je pevne daný na celý život.

Dnešné poznatky však ukazujú opak. IQ môže rásť aj klesať v závislosti od životných skúseností, kvality vzdelania, výživy či dokonca duševného zdravia.

Globálne štatistiky navyše dokazujú, že v priebehu 20. storočia sa priemerné IQ celosvetovo zvyšovalo, čo súviselo so zlepšovaním školskej dochádzky a prístupu k informáciám.

Príroda vs. výchova – nová rovnováha

Dvojčatá zostávajú pre vedcov ideálnym „živým laboratóriom“ na skúmanie vplyvu genetiky a prostredia. No aj keď sú ich gény rovnaké, ich životné skúsenosti môžu formovať ich mozog rozdielne.

Výsledky výskumu jasne ukazujú: inteligencia nie je osud, ale proces. Rozvíja sa, rastie a mení podľa toho, čo človek počas života zažíva.

Slová na záver

To, kde vyrastáme a ako sa vzdelávame, môže mať na našu inteligenciu väčší vplyv než DNA. Dvojčatá môžu mať rovnaké gény, no ak jedno dostane viac podpory a druhé menej, ich intelektuálna cesta sa rozíde.

Redakcia Slová Ženy