Nemáte radi telefonáty? Psychológovia v tom vidia jasný vzorec

Zvonenie telefónu vo vás vyvoláva mierny nepokoj a hovor prijímate s nechuťou? Nie je to nezdvorilosť, ignorancia ani problém len „mladej generácie“. Stále viac ľudí sa vedome vyhýba telefonátom a radšej volí správy. A práve tento spôsob komunikácie o nás prezrádza viac, než si myslíme.

Neochota telefonovať môže naznačovať spôsob myslenia, potrebu kontroly, nastavovanie hraníc aj to, ako prežívame vzťah so svetom okolo seba. Vyplýva to z analýzy zverejnenej na portáli theconversation.com v článku „Young people hate making phone calls – could it be hurting their careers“.

Nechuť k telefonovaniu pod drobnohľadom psychológov

Tento jav je dnes natoľko rozšírený, že si ho začali všímať aj psychológovia a odborníci na digitálnu kultúru. Už niekoľko rokov skúmajú, ako sa mení náš vzťah k hlasovej komunikácii a prečo ju nahrádzame textom.

Výskum z roku 2023 realizovaný v Austrálii medzi viac ako tisíckou mladých ľudí vo veku 18 – 26 rokov ukázal, že takmer 60 % z nich pociťuje úzkosť z telefonovania. Podobné dáta priniesla aj americká štúdia, podľa ktorej 81 % mileniálov považuje telefonát za krajné riešenie.

Hoci to môže v pracovnom prostredí pôsobiť ako nedostatok sebavedomia či komunikačných zručností, v skutočnosti ide častejšie o psychologický mechanizmus než o slabosť.

Nie je to len o introvertoch

Nechuť k telefonátom sa často pripisuje introvertom – ľuďom, ktorí potrebujú pokoj, ticho a menej sociálnej stimulácie. To je však zjednodušený pohľad. Aj mnohí extroverti dnes preferujú písanie pred volaním.

Nejde totiž o množstvo kontaktov, ale o kontrolu nad nimi. Textová komunikácia umožňuje vybrať si čas, tón, slová aj moment odpovede. Štýl komunikácie tak nie je odrazom povahy, ale reakciou na tlak moderného sveta.

Komfort a kontrola: prečo radšej píšeme

Správy ponúkajú niečo, čo telefonát nedokáže – čas na premyslenie odpovede. Môžeme sa zastaviť, formulovať myšlienky, zvážiť emócie a vyhnúť sa unáhleným reakciám.

V dobe sociálnych sietí, kde sa každý výrok dá uložiť, zdieľať alebo vytrhnúť z kontextu, sa možnosť „zadržať sa“ stáva formou psychickej ochrany. Pri písaní máme väčší pocit, že vieme ovplyvniť, ako budeme vnímaní.

Aj krátky telefonát môže vyčerpávať

Telefonovanie vyžaduje okamžitú reakciu. Bez pauzy, bez úprav, bez bezpečného odstupu. Musíme súčasne počúvať, premýšľať, odpovedať a regulovať emócie.

Pre mnohých ľudí ide o reálnu mentálnu záťaž – najmä ak sú unavení, preťažení alebo prežívajú stres. Vtedy sa aj jednoduchý telefonát môže javiť ako výzva, na ktorú nemajú kapacitu.

Zvonenie ako narušenie osobného priestoru

Existuje ešte jeden jemný, no dôležitý dôvod, prečo sa telefonátom vyhýbame. Zvonenie telefónu totiž vtrhne do našej osobnej zóny – preruší sústredenie, oddych či rozhovor s niekým iným.

Na rozdiel od správy, ktorá pokojne čaká, hovor vyžaduje okamžitú pozornosť. Pre ľudí, ktorí si vedome chránia psychické hranice, to nie je maličkosť, ale zásah do pocitu autonómie.

Vyhýbanie sa telefonátom teda nemusí znamenať sociálnu nešikovnosť. Často ide o prejav premýšľavosti, potreby kontroly a ochrany vlastného priestoru – najmä v svete, kde komunikujeme viac než kedykoľvek predtým.

Ak chcete lepšie porozumieť sebe aj iným, objaviť súvislosti medzi správaním, emóciami a vzťahmi, viac podobných tém nájdete denne v sekcii Psychológia Slová Ženy.