Kvitne dlho a rastie aj v chudobnej pôde. Naše staré mamy túto rastlinu milovali
Ak vás už omrzeli tradičné topoľovky či náprstníky, možno je čas vrátiť do záhrady rastlinu, ktorú kedysi poznali už naše staré mamy. Divozel bol dlhé roky vnímaný skôr ako obyčajná rastlina vidieka, dnes však opäť púta pozornosť záhradkárov. Niet sa čomu čudovať. Dokáže rásť aj v chudobnejšej pôde, po zakorenení dobre znáša sucho a jeho vysoké súkvetia nemožno prehliadnuť.

Foto: shutterstock/aga7ta
Tieto „babičkovské“ kvety ešte donedávna pôsobili ako pozostatok starých vidieckych záhrad. Divozely bolo možné vídať pri plotoch, na suchých miestach či okrajoch záhrad a málokto ich považoval za rastlinu, ktorú by si cielene vysadil do moderného záhona.
To sa však mení. Divozely sa výborne hodia do prírodných a vidieckych záhrad, zvládajú sucho aj menej úrodnú pôdu a ich kvety lákajú opeľovače. Britská Kráľovská záhradnícka spoločnosť (RHS) medzi návštevníkmi ich kvetov uvádza napríklad včely, pestrice, motýle a nočné motýle.
Ako vyzerá divozel? Na záhone ho jednoducho neprehliadnete
Divozel (Verbascum) dokáže byť skutočnou dominantou záhona. Mnohé druhy najskôr vytvoria pri zemi výraznú ružicu listov a následne z nej vyrastú vzpriamené stonky obsypané kvetmi.
Výška závisí od konkrétneho druhu či odrody. Niektoré divozely zostávajú nižšie, iné môžu dorásť do výšky okolo dvoch metrov. Práve vysoké súkvetia sú dôvodom, prečo tieto rastliny na záhone pripomínajú nápadné kvetinové sviece.
Najznámejšie sú divozely so žltými kvetmi, no záhradné kultivary ponúkajú omnoho pestrejšiu paletu. Stretnúť sa možno aj s bielymi, krémovými, ružovými, fialovými či oranžovkastými kvetmi.
Aj obdobie kvitnutia závisí od druhu a odrody. Divozely kvitnú najmä počas leta, pričom pri niektorých kultivaroch môže kvitnutie pokračovať až do jesene. Ak budete priebežne odstraňovať odkvitnuté súkvetia, pri vhodných odrodách tým môžete podporiť ďalšie kvitnutie.
V záhrade má divozel nezameniteľný vidiecky a prirodzený charakter. Výborne preto zapadne medzi ďalšie kvitnúce trvalky a okrasné trávy v prírodne ladených záhonoch. Vďaka vysokým stonkám zároveň vytvára výrazný vertikálny prvok.

Foto: shutterstock/billysfam
Pestovanie divozela zvládne aj začiatočník. Prekvapí vás, ako málo potrebuje
Jednou z najväčších predností divozela je jeho nenáročnosť. Najlepšie sa mu darí na plnom slnku a v ľahkej, dobre priepustnej pôde. Mnohé druhy dobre zvládajú aj chudobnejšiu, kamenistú či piesočnatú zeminu a po zakorenení sú odolné voči suchu.
Ak teda máte v záhrade miesto, kde väčšinu dňa svieti slnko a pôda rýchlo vysychá, divozel môže byť veľmi dobrou voľbou. Paradoxne mu nemusí prospievať príliš úrodná pôda. Rastliny v nej môžu vyrásť mohutnejšie a vysoké stonky potom môžu potrebovať oporu.
Ani starostlivosť počas sezóny nie je komplikovaná. Odkvitnuté kvetné stonky môžete priebežne odstraňovať. Intenzívne prihnojovanie divozel spravidla nepotrebuje, keďže mnohým druhom vyhovuje práve menej úrodná pôda.
Treba však myslieť na jednu dôležitú vec. Rod divozel zahŕňa jednoročné, dvojročné aj trváce rastliny. Pri dvojročných druhoch sa v prvom roku spravidla vytvára najmä prízemná ružica listov a výrazné kvitnutie prichádza až v nasledujúcej sezóne.

Foto: shutterstock/billysfam
Na jednu vec si dajte pozor. Toto divozel znáša oveľa horšie ako sucho
Pri divozeli platí jednoduché pravidlo: oveľa väčším problémom ako krátkodobé sucho môže byť dlhodobo premokrená pôda.
Divozely potrebujú dobre priepustnú zeminu a neznášajú dlhodobé zamokrenie, najmä počas zimných mesiacov. Problémom preto môže byť ťažká pôda, v ktorej sa po daždi dlho drží voda.
Ak ho pestujete na mieste s ťažšou zeminou, dôležitá je predovšetkým dobrá drenáž. Po zakorenení sú mnohé divozely odolné voči suchu, preto ich netreba automaticky polievať zakaždým, keď povrch pôdy vyschne.
A práve v tom spočíva čaro tejto kedysi úplne obyčajnej rastliny. Divozel nepotrebuje dokonalú pôdu ani každodennú starostlivosť, no napriek tomu dokáže vytvoriť nádherné vysoké súkvetia, ktoré záhrade dodajú atmosféru starých vidieckych záhrad. Rastlina, ktorú poznali už naše staré mamy, tak dnes pokojne môže dostať druhú šancu aj v modernej záhrade.
Redakcia Slová Ženy
