Vedci našli nový kľúč k dlhovekosti: rozhoduje jednoduchý expozóm
Dlho sme verili, že dlhovekosť je hlavne dar genetiky. Ak sa naši starí rodičia dožili vysokého veku, brali sme to ako záruku, že aj my máme dobrý štart. Najnovší výskum však ukazuje niečo úplne iné: o tom, ako dlho budeme žiť, rozhoduje najmä to, ako žijeme. Vedci tomu hovoria „expozóm“ a tvrdia, že jeho vplyv je omnoho silnejší než samotné gény.

Foto: shutterstock/Lordn
Nie gény, ale „expozóm“. Čo to znamená?
Podľa rozsiahlej štúdie publikovanej v časopise Nature Medicine, ktorá sledovala takmer pol milióna ľudí, tvorí genetika menej než dve percentá rozdielov v riziku predčasnej smrti. Oveľa väčšiu úlohu zohráva to, čomu je naše telo vystavené každý deň – prostredie, zvyky, výživa, stres, kvalita vzduchu, spánok, pohyb či sociálne podmienky.
Vedci upozorňujú, že až dvadsaťtri z dvadsiatich piatich sledovaných faktorov možno zmeniť vlastným rozhodnutím, čo je skvelá správa: dlhovekosť máme oveľa viac vo vlastných rukách, než sme si mysleli.
Čo vedci zistili o našom zdraví?
Výskumníci vysvetľujú, že hoci gény sú dôležité pri niektorých chorobách, väčšinu rizík, ktoré skracujú život, je možné zmierniť štýlom života. Ovlplyvniť vieme najmä riziko chronických ochorení pľúc, srdca a pečene, ktoré sú celosvetovo jednou z najčastejších príčin úmrtí.
Jeden z autorov štúdie pre portál yahoo.com dokonca uviedol, že aj keď má človek genetickú predispozíciu na niektoré ochorenia, zdravý životný štýl dokáže toto riziko výrazne oslabiť.
1. Jedz zdravo – a rob to skôr než príde problém

Foto: shutterstock/PaKApU
Výskum ukazuje, že strava je jedným z najdôležitejších prediktorov dlhovekosti. Mnohí ľudia začnú jesť zdravo až vtedy, keď sa objavia prvé zdravotné problémy, no vedci odporúčajú urobiť tieto zmeny omnoho skôr.
Pomáha najmä to, ak jedálny lístok obsahuje viac zeleniny a rýb a menej červeného mäsa a vysoko spracovaných potravín. Rovnako dôležité je jesť pomalšie a v pokoji, pretože uvedomelé jedenie znižuje stres, zlepšuje trávenie a pomáha udržiavať zdravú hmotnosť.
Mohlo by vás zaujímať aj: Ako sa stravuje najuznávanejší odborník na črevá? Toto má na tanieri každý deň
2. Dostatok spánku je základ dlhovekosti
Nedostatok spánku skracuje život rýchlejšie, než si uvedomujeme. Súvisí s hormonálnou nerovnováhou, problémami s váhou, zhoršením pamäti aj predčasným starnutím.
Vedci upozorňujú, že pravidelné nočné prebúdzanie či dlhodobá nespavosť nie sú maličkosti, ale zdravotný problém, ktorý treba riešiť. Optimálna dĺžka spánku pre väčšinu dospelých je sedem až deväť hodín.
Mohlo by vás zaujímať aj: Vedec z Berkeley varuje: nedostatok spánku vás potichu zabíja. Spánok je najlacnejší elixír mladosti
3. Pohyb je najjednoduchší liek na dlhý život

Foto: shutterstock/Ground Picture
Telo je stavané na pohyb. Paradoxne, čím menej sa hýbeme, tým viac sme unavení. Nízka fyzická aktivita výrazne zvyšuje riziko ochorení srdca, cukrovky či mozgovej mŕtvice. Vedci pripomínajú, že obezita tieto riziká ešte zvyšuje, no pravidelný pohyb v kombinácii so zdravou stravou dokáže účinky obezity výrazne zmierniť. Nemusí ísť o extrémne športy – často stačí svižná polhodinová prechádzka denne.
Mohlo by vás zaujímať aj: Tento jednoduchý tréning omladí vaše srdce o 20 rokov
4. Fajčenie (a často aj pitie) skracuje život najrýchlejšie
Vedci pripomínajú, že hoci nemáme kontrolu nad kvalitou vzduchu či sociálnymi podmienkami v mieste, kde žijeme, niektoré faktory sú úplne v našich rukách. Nepiť a nefajčiť patrí medzi ne. Fajčenie sa v rámci výskumu prejavilo ako druhý najsilnejší faktor ovplyvňujúci riziko úmrtia – hneď po samotnom veku. Čím viac rokov človek fajčí, tým výraznejšie sa skracuje priemerná dĺžka života.
Redakcia Slová Ženy
