Posun pólov Zeme: vedci varujú pred jadrovou katastrofou, akú svet ešte nezažil

Magnetické póly sa presúvajú čoraz rýchlejšie a ochranné magnetické pole Zeme slabne. Vedci varujú, že ak sa tento jav spojí so silnou slnečnou búrkou, môže to viesť k najväčšiemu kolapsu civilizácie v dejinách. A najväčším nebezpečenstvom pritom nie je len tma – ale stovky jadrových elektrární po celom svete, ktoré by sa mohli zmeniť na časované bomby.

Keď polárna žiara nie je len krásny úkaz

Zatiaľ čo polárna žiara dnes fascinuje fotografov, podľa vedcov môže byť predzvesťou obrovskej katastrofy. Americký evolučný biológ Brett Weinstein v rozhovore pre podcast The Diary of a CEO upozornil, že Zem prechádza obdobím tzv. „polar excursion“ – posunom magnetických pólov.

Tento proces sa deje prirodzene, no v posledných desaťročiach sa dramaticky zrýchlil. Spolu s tým slabne aj magnetické pole, ktoré tvorí neviditeľný štít planéty – chráni nás pred prúdom nabitých častíc prichádzajúcich zo Slnka.

Keď štít Zeme zoslabne

Ak sa magnetické pole oslabí, častice, ktoré by inak odrazilo, môžu preniknúť hlbšie do atmosféry a zasiahnuť povrch. Silné slnečné erupcie dokážu vytvoriť elektromagnetický impulz, ktorý prenikne do všetkých zariadení obsahujúcich elektrické vedenie.

V 19. storočí to zničilo len telegrafné linky. Dnes by to znamenalo prepálenie transformátorov a kolaps elektrických sietí. Tieto zariadenia sa nevyrábajú do zásoby – na ich výmenu sa čaká mesiace až roky.

Výsledok? Celé kontinenty by mohli zostať bez elektriny na neurčitý čas.

Weinstein preto varuje:

„Ak sa magnetické pole ďalej oslabí a príde silná solárna búrka, civilizácia sa môže ocitnúť v tme. Doslova.“

Tma by bola len začiatok

Bez elektriny by prestali fungovať jadrové elektrárne. Tieto zariadenia totiž potrebujú neustály prísun energie na chladenie reaktorov a bazénov s použitým palivom. Ak sa cirkulácia vody zastaví, hladina klesne, palivové tyče sa rozžeravia a povlak sa vznieti.

Weinstein hovorí jasne:

„Na svete je približne 400 jadrových elektrární. Ak stratíme kontrolu nad všetkými naraz, Zem sa stane neobývateľným miestom.“

Takýto scenár by znamenal výbuchy a únik rádioaktívneho materiálu – ešte horšie než Černobyľ či Fukušima.

História nás varuje

V roku 1859 zasiahla Zem tzv. Carringtonova udalosť – extrémne silná solárna búrka. Vtedy zničila len telegrafy, pretože svet ešte nebol elektrifikovaný. Dnes by podobný zásah znamenal kolaps dopravy, zdravotníctva, zásobovania potravinami aj vody – a spustil by reťazovú jadrovú katastrofu.

Dá sa tomu zabrániť?

Podľa Weinsteina áno – riešenia existujú.

• Elektrické siete sa dajú posilniť tak, aby transformátory nevyhoreli.
• Použité palivo z jadrových bazénov sa dá premiestniť do suchých kontajnerov, kde vydrží tisíce rokov bez potreby chladenia.

Tieto opatrenia stoja len zlomok toho, čo by stálo zničenie planéty, no vlády ich stále odkladajú.

Slová na záver

Posun pólov a solárne búrky nie sú sci-fi. Dejú sa tu a teraz – a Zem je na ne úplne nepripravená.
Nebezpečenstvo nespočíva v tom, že na pár dní zhasnú svetlá.

Hrozba tkvie v tom, že jediný výboj zo Slnka môže spustiť reťazovú reakciu, ktorá premení desiatky jadrových elektrární na ohniská smrti.

Pripraviť sa dá. Otázkou je, či to ľudstvo stihne skôr, než bude neskoro.

Redakcia Slová Ženy