Nie je jedovatý, ale pokazí celé jedlo. V lese sa mu vyhnite

Vyzerá ako výstavný pravák, no stačí malý kúsok a z polievky či omáčky je horká katastrofa. Podhríb žlčový (Tylopilus felleus), u nás známy aj ako „horkáč“, je typický jesenný dvojník obľúbeného hríba smrekového (Boletus edulis). Nie je jedovatý, no je výrazne horký a teplo túto chuť nezničí – naopak, pri varení sa ešte zvýrazní. Ako ho bezpečne rozoznať, aby ste si nepokazili celý hrniec?

„Horkáč“ medzi hríbmi: prečo si ho ľahko pomýlite s pravákom

Mladé plodnice horkáča majú pevný svetlohnedý klobúk a hrubý, svetlý hlúbik – na prvý pohľad ako pravák. Nájdete ho najmä v ihličnatých a zmiešaných lesoch od júna do októbra, často na kyslých pôdach a v mykorhíze so smrekom alebo borovicou. Klobúk bežne dorastá až do 20 cm, hlúbik do 14 cm.

Horká pravda: prečo je podhríb žlčový nejedlý

Hoci neobsahuje toxíny, jeho dužina ukrýva horké látky, ktoré sa uvoľňujú teplom a nezmiznú ani po dlhom varení. Aj nepatrný kúsok v košíku znehodnotí celé jedlo – horkosť sa prenesie do pokrmu a nedá sa „prekryť“ koreninami.

Ako bezpečne odlíšiť horkáča od praváka

1. Pozrite sa pod klobúk (rúrovitý hymenofor).
   U hríba žlčníkového sú rúrky spočiatku biele, neskôr ružovkasté a po pritlačení tmavnú. U hríba smrekového (praváka) zostávajú biele až krémové a netmavnú.
2. Skontrolujte hlúbik.
   Horkáč má na svetlom hlúbiku výraznú tmavú sieťku (retikuláciu). U praváka je sieťka jemnejšia, svetlá na svetlom podklade a pôsobí jednotnejšie.
3. „Jazykový test“ len pre skúsených.
   Tradične sa huba len dotkne jazykom – ak pocítite okamžitú horkosť, je to horkáč. Neodporúčame pre začiatočníkov a nikdy nič neprehĺtajte. Istota je nechať podozrivý kus v lese.

Pozor, „satan“ je niečo iné – a je jedovatý

V našich lesoch rastie aj hríb satanský (Boletus/Rubroboletus satanas), ktorý sa v ľudovej reči tiež nazýva „satan“. S horkáčom si ho netreba pliesť: satanský hríb má často svetlejší klobúk, červené až oranžové póry, sfarbený (ružovo-červený) hlúbik a po poranení rýchlo modrie. Je jedovatý, preto ho nezbierajte.

Ako zbierať huby, aby sa z výletu nestala nepríjemnosť

Zbierajte len to, čo bezpečne poznáte. Pochybnosť? Nechajte v lese.

Na konci dňa si úlovok pretrieďte – podozrivé či horké kusy vyraďte, aby neznehodnotili zvyšok. Chráňte mycélium: huby opatrne vykrúcajte alebo zrežte nízko pri zemi.

Ak si nie ste istí, poradte sa so skúseným hubárom alebo doneste zber na kontrolu (napr. regionálnemu hygienikovi, ak to služby v regióne ponúkajú).

Rýchla identifikačná pomôcka

• Rúrky: horkáč biele → ružovkasté, pri dotyku tmavnú; pravák biele/krémové, netmavnú
• Hlúbik: horkáč tmavá sieťka na svetlom podklade; pravák jemná svetlá sieťka
• Chuť: horkáč extrémne horký; pravák jemná orechová
• Jedlosť: horkáč nejedlý (horký), pravák jedlý výborný, satanský hríb jedovatý

Záver pre košík aj kuchyňu

Hríb žlčníkový vám síce neublíži, ale zničí chuť celého pokrmu. Rozhoduje všímavosť – ak si všimnete ružovejúce rúrky a tmavú sieťku na hlúbiku, nechajte ho tam, kde patrí: v lese.

Redakcia Slová Ženy