Mnohí ho vyhadzujú, lebo po dotyku zmodrie. Nevedia, o aký poklad prichádzajú

Suchohríb hnedý (máselňák) rastúci v machu v ihličnatom lese.
Foto: shutterstock/New Africa

Mnohí hubári ho prehliadajú, iní rovno odhodia, keď jeho dužina po dotyku zosinie. A to je veľká škoda. Suchohríb hnedý, známy aj ako máselňák či gaštaniak, patrí k tým najlahodnejším a najspoľahlivejším jesenným hubám, ktoré les ponúka.

Suchohríb hnedý (máselňák) rastúci v machu v ihličnatom lese.
Nenápadný, no nádherný – suchohríb hnedý po daždi v machu patrí medzi najčastejšie, no často prehliadané huby slovenských lesov.
Foto: shutterstock/New Africa

Nenápadný poklad slovenských lesov

Tento pôvabný druh spoznáte ľahko: klobúk má od 4 do 15 centimetrov v priemere, najprv je pevne polguľovitý, neskôr sa zmení na vankúšovitý až plocho rozprestretý. Jeho farba pripomína gaštany alebo horkú čokoládu, no niekedy prechádza do plavohneda či dokonca čiernohneda. V mladosti má jemne plstnatý povrch, ktorý sa po daždi leskne – práve vtedy si ho menej skúsení hubári mýlia s nejedlými druhmi.

Rúrky pod klobúkom sú bledé až zelenkastožlté, pri poranení modrejú – to je typický znak, ktorý netreba zamieňať za znak jedovatosti. Táto modrosť nie je nebezpečná, naopak, odlišuje ho od iných druhov. Hlúbik býva bruchatý, neskôr valcovitý, so žltkastým podkladom a hnedastými vláknami. Dužina je biela, neskôr jemne žltkastá, pri reze môže krátko zmodrieť, no neskôr zhnedne.

Rarita, ktorá rastie takmer všade

@monsieur_champignons

Imleria badia Le Bolet bai un tres bon Comestible. caractérisé par son chapeau brun bai, son pied brunâtre lisse, ses pores et tubes jaune verdâtre nettement bleuissants à la pression, sa chair non ou très faiblement bleuissante à la coupe et son habitat souvent sous conifères, parfois sous feuillus. Les bolets sont des champignons dont l’hyménophore, constitué de tubes et terminés par des pores, se sépare facilement de la chair du chapeau. Ce chapeau d’abord rond, recouvert d’une cuticule, devient convexe à mesure qu’il vieillit. Son chapeau mesure de 5 à 15 cm, il est d’abord un peu visqueux puis sec, parfois même nettement feutré, velouté par temps sec et viscidule par temps humide, de couleur brun-bai ou brun châtain assez uniforme, parfois brun noirâtre. il à la marge clairement recourbée vers l’intérieur, puis il s’applati avec l’âge, devenant hémisphérique puis convexe ou même plat. Il devient progressivement pulviné et à l’état vieux la marge peut se récurver et lui donner une forme étalée. La cuticule est difficilement pelable. La chair est blanchâtre, très ferme puis mollissant avec l’âge, bleuissant parfois un peu, particulièrement au-dessus des tubes, parfois un peu grisâtre brunâtre à l’extrémité du pied. Découpée, elle prend un aspect gris. Sa saveur est douce et son odeur est faible, La sporée est brun olive. Le Bolet bai est un champignon ectomycorhizien, poussant surtout sur la mousse ou l’humus, en association avec divers arbres, principalement des conifères. On le trouve dans les sous-bois de résineux ou de feuillus, sur sol non calcaire, parfois en zones défrichées sous des fougères ou auprès de souches déracinées. Aujourd’hui, il est plus fréquent dans les forêts de conifères ou mixtes, et plus sporadique dans les forêts de feuillus purs. Cette espèce n’aime pas particulièrement le temps chaud, mais préfère de loin les bois frais et humides, on le trouve soit dans d’épaisses couches de mousse, soit dans d’épaisses litières d’aiguilles, où le substrat est constamment plus humide. Le Bolet bai est un excellent comestible réputé , plus petit que les Cèpes mais considéré par certains cueilleurs comme proche ou équivalent, son parfum étant fort ressemblant. C’est une espèce assez populaire, traditionnellement ramassée et appréciée en France. Il est souvent suggéré de privilégier les jeunes sujets plus fermes dont les tubes ne sont pas très développés et de retirer le pied, qui est plus coriace et fibreux, surtout chez les spécimens adultes, riche en cellulose, ce qui peut le rendre légèrement indigeste. il vaut mieux éviter de le cueillir lorsqu’il est trop mature et étalé . #mushrooms🍄 #champigons #bolet #boletus #champi

♬ Druid – Monstera

Suchohríb hnedý (Imleria badia) rastie od júna až do konca novembra, najmä v ihličnatých a zmiešaných lesoch. Nájdete ho v machu, pri pňoch, na kúsku dreva, dokonca aj na šiškách. Je jednou z najrozšírenejších húb vôbec a radosťou pre tých, ktorí poznajú jej kvality.

Je spoľahlivý „sprievodca“ po daždi – objaví sa už po pár dňoch vlhka a jeho jemná, maslová chuť z neho robí dokonalú ingredienciu do omáčok, polievok či na opekanie.

Zdravý a výživný spojenec

Jesenná kompozícia so suchohríbmi hnedými (Imleria badia) v kovovej panvici, obklopenými farebnými listami.
Suchohríb hnedý je nielen chutný, ale aj výživný – plný bielkovín, vlákniny a minerálov, ktoré podporujú imunitu počas jesene.
Foto: shutterstock/Kostiantyn Kravchenko

Suchohríb hnedý nepatrí len do panvice, ale aj do zdravej kuchyne. Obsahuje bielkoviny, vlákninu, draslík, fosfor a vitamíny skupiny B. Je tiež nízkokalorický a ľahko stráviteľný, ak sa dobre tepelne upraví.

Má antioxidačné účinky, chráni bunky pred oxidačným stresom a podporuje imunitu vďaka obsahu fenolových látok a polysacharidov. V starých herbároch sa spomína ako huba, ktorá „čistí krv a povzbudzuje chuť do jedla“.

Cenná rada: Ak suchohríby sušíte, robte to pomaly a pri nižšej teplote (do 50 °C). Zachovajú si tak jemnú vôňu a farbu, a pri varení uvoľnia svoju typickú orieškovú arómu.

Ako ho pripraviť, aby vynikol

Najlepšie vynikne na masle s cibuľkou, jemne osolený a podávaný s krajcom čerstvého chleba. No ak si ho chcete odložiť na zimu, dá sa sušiť, zamraziť alebo naložiť do octového nálevu. V sušenej forme krásne rozvonia kapustnicu či hubovú polievku.

Chuť suchohríba je jemná, oriešková a prirodzene sladkastá, takže sa skvelo kombinuje aj s krémovými jedlami, cestovinami alebo vajíčkami.

Čo si z toho vziať

Opekané lesné huby vrátane suchohríbov hnedých na tanieri, podávané s cibuľkou.
Najlepšie chutia jednoducho – opekané na masle s cibuľkou. Suchohríb hnedý v tejto podobe odhalí svoju jemne orieškovú chuť.
Foto: shutterstock/Dimpol

Suchohríb hnedý je dôkazom, že nie všetko, čo modrie, treba zahodiť. Práve naopak – tento „modrajúci“ máselňák je jedným z najchutnejších darov jesene, ktorý sa oplatí poznať a vážiť si. Nabudúce, keď ho v lese zbadáte, neprejdite okolo – dajte mu šancu a objavíte poklad, ktorý poznali už naši starí rodičia.

Redakcia Slová Ženy