Začína sa sezóna najhorších hubárskych omylov. Takto sa im vyhnete
Foto: shutterstock/Ninevija
Chystáte sa do lesa? Úlovky budú bohaté, no práve teraz je najľahšie spraviť chybu, ktorá môže skončiť v nemocnici. Ukážeme vám, ako odlíšiť obľúbené jedlé huby od nebezpečných dvojičiek a na čo si dať pozor, aby ste domov priniesli iba bezpečné kúsky.
Bedľa vysoká patrí medzi najobľúbenejšie jedlé huby jesene, no často sa mýli s muchotrávkou zelenou – rozdiely musíte poznať. Foto: shutterstock/Ninevija
V lesoch sa objavujú stovky dubákov (hríb smrekový), kozákov, suchohríbov či masliakov. Začína sa aj sezóna bedle vysokej – kuchynskej hviezdy vyprážaných „klobúkov“. A práve pri nej dochádza k jednej z najhorších zámen so smrteľne jedovatou hubou. Pozrite si rozdiely, ktoré musíte poznať.
Bedľa vysoká vs. muchotrávka zelená – najčastejšia a najnebezpečnejšia zámena
Bedľa vysoká(Macrolepiota procera) je jedlá a veľmi chutná. Muchotrávka zelená(Amanita phalloides) je smrteľne jedovatá. Ako ich rozoznať?
Macrolepiota procera 🇱🇻🇬🇧🍄🟫❤️ 🇱🇻Lielā dižsardzene un kā to atpazīt ( klausies Latviš un lasi aprakstu Engliš, lai visi mani draugi ir happy ) 🇬🇧The parasol mushroom and how to ID explained easy: – Ring moves and feels meaty ( you can take it off and pawn it ) – Darker nipple in the middle ( likes to sunbade naked ) – Cap feels like wooly milk cap or your nanas sofa cushions ( because she doesn’t grudge the posh softener ) – Gills white to creamy even mild pink hue and they do not touch the stem ( Sing it – can’t touch this ) – A little fattening near base just like Brazilian butt lift – Stem has a patern similar as scaber stalks birch boletes, some say snake skin or cracked patern, basically just smooth no paterns is only fit for Instagrams perfect life, in real life its the body with lots of „freckles“ and body marks or skin tags that’s real. 🍄🟫🍄❤️ #parasol#parasolmushroom#fungi#saulsardzene
Muchomor zielonawy/sromotnikowy Amanita phalloides Występuje od lata do jesieni, zwykle na bogatszych siedliskach, w lasach liściastych lub mieszanych, najczęściej pod dębami, bukami, brzozami, rzadziej w lasach iglastych. Owocniki pojawiają się pojedynczo lub grupami. Jego kapelusz o średnicy 6 – 12 cm Kolor kapelusza grzyba może wahać się od oliwkowozielonego przez żółtozielony po oliwkowobrązowy, a nawet biały. Jest jednym z najbardziej trujących grzybów na świecie i jest odpowiedzialny za 90% śmiertelnych zatruć grzybami. Jeden przeciętny owocnik tego grzyba zawiera dawkę toksyn śmiertelną dla dorosłego człowieka. Gatunek ten zawiera trzy główne grupy toksyn: amatoksyny, fallotoksyny i wirotoksyny. Po zatruciu, często podawanym antidotum jest Silibinina, ekstrakt z ostropestu plamistego Silybum marianum. #grzyby#poison#muchomor#dlaciebie#mycology
Kuriatko jedlé je mäsité, žlté a pod klobúkom má typické hrubšie žilky – odlišuje sa tak od líšky oranžovej. Foto: shutterstock/Tomasz Czadowski
Kuriatko má lištovitú (vráskovanú) „žilu“, nie pravé lupene; dužina je pevná, voňavá, často marhuľová aróma.
Lištička má tenké, husté pravé lupene, klobúk je tenký a krehký. Môže spôsobiť ťažkosti s trávením.
Nejedlá líška oranžová je podobná kuriatku, no na rozdiel od neho je menej mäsitá a pod klobúkom má má tenké nízke lupene. Foto: shutterstock/Wirestock Creators
Imleria badia Le Bolet bai un tres bon Comestible. caractérisé par son chapeau brun bai, son pied brunâtre lisse, ses pores et tubes jaune verdâtre nettement bleuissants à la pression, sa chair non ou très faiblement bleuissante à la coupe et son habitat souvent sous conifères, parfois sous feuillus. Les bolets sont des champignons dont l’hyménophore, constitué de tubes et terminés par des pores, se sépare facilement de la chair du chapeau. Ce chapeau d’abord rond, recouvert d’une cuticule, devient convexe à mesure qu’il vieillit. Son chapeau mesure de 5 à 15 cm, il est d’abord un peu visqueux puis sec, parfois même nettement feutré, velouté par temps sec et viscidule par temps humide, de couleur brun-bai ou brun châtain assez uniforme, parfois brun noirâtre. il à la marge clairement recourbée vers l’intérieur, puis il s’applati avec l’âge, devenant hémisphérique puis convexe ou même plat. Il devient progressivement pulviné et à l’état vieux la marge peut se récurver et lui donner une forme étalée. La cuticule est difficilement pelable. La chair est blanchâtre, très ferme puis mollissant avec l’âge, bleuissant parfois un peu, particulièrement au-dessus des tubes, parfois un peu grisâtre brunâtre à l’extrémité du pied. Découpée, elle prend un aspect gris. Sa saveur est douce et son odeur est faible, La sporée est brun olive. Le Bolet bai est un champignon ectomycorhizien, poussant surtout sur la mousse ou l’humus, en association avec divers arbres, principalement des conifères. On le trouve dans les sous-bois de résineux ou de feuillus, sur sol non calcaire, parfois en zones défrichées sous des fougères ou auprès de souches déracinées. Aujourd’hui, il est plus fréquent dans les forêts de conifères ou mixtes, et plus sporadique dans les forêts de feuillus purs. Cette espèce n’aime pas particulièrement le temps chaud, mais préfère de loin les bois frais et humides, on le trouve soit dans d’épaisses couches de mousse, soit dans d’épaisses litières d’aiguilles, où le substrat est constamment plus humide. Le Bolet bai est un excellent comestible réputé , plus petit que les Cèpes mais considéré par certains cueilleurs comme proche ou équivalent, son parfum étant fort ressemblant. C’est une espèce assez populaire, traditionnellement ramassée et appréciée en France. Il est souvent suggéré de privilégier les jeunes sujets plus fermes dont les tubes ne sont pas très développés et de retirer le pied, qui est plus coriace et fibreux, surtout chez les spécimens adultes, riche en cellulose, ce qui peut le rendre légèrement indigeste. il vaut mieux éviter de le cueillir lorsqu’il est trop mature et étalé . #mushrooms🍄#champigons#bolet#boletus#champi
Každý nález vyberte s celou bázou, aby ste videli prítomnosť/absenciu pošvy.
Nenoste huby v igelitke, len v košíku – dýchajú a nekazia sa.
Mladé „vajíčka“ a prestarnuté kusy nechajte v lese.
Neochutnávajte neznáme huby priamo v teréne.
Pri bielych hubách si vždy skontrolujte farbu lupienkov (biele = riziko muchotrávky).
Nemiešajte neznáme a známe druhy v košíku – ak si nie ste istí, oddeľte ich.
Námet na kontrolu: sporné kusy konzultujte s mykológom alebo v hubárskej poradni.
Pri príznakoch otravy (nevoľnosť, vracanie, kŕče, hnačka) okamžite volajte 112 a nečakajte, kým to prejde.
Záver
Jeseň je pre hubárov nádherná – a zároveň zradná. Stačí poznať niekoľko istých znakov (pošva, prstenec, kresba hlúbika, typ lupienkov) a vyhnete sa omylom, ktoré majú vážne následky. Neponáhľajte sa, kontrolujte každý kus a domov si prinesiete len to najlepšie, čo les ponúka.
Obsah zo stránky z Slovazeny.sk s výnimkou obrázkov, fotografií a ďalšieho multimediálneho obsahu je možné zdieľať na ďalších webových stránkach za podmienky, že sa zachová integrita informácií a nezmení sa ich význam, no vyžaduje sa zdrojovanie na náš web Vedelisteze.sk (v tvare https://slovazeny.sk/) prostredníctvom URL odkazu pri texte, ktorý ste prebrali alebo parafrázovali. Upozorňujeme, že odkaz musí byť DOFOLLOW. V inom prípade prebratie obsahu nespĺňa našu licenciu Open License. Rovnako vám odporúčame zdrojovať aj zdroje (zväčša štúdie alebo iné), z ktorých sme čerpali obsah aj my.
Ďalej upozorňujeme, že naša Open License sa nevzťahuje na multimediálny obsah ako sú napríklad fotografie a obrázky. Tie môžu pochádzať z rôznych platených fotobánk alebo od inštitúcií, ktoré vyžadujú písomný súhlas na ich ďalšie použitie alebo uhradenie poplatkov.
Zrieknutie sa zodpovednosti: Pri prebratí obsahu z našich stránok preberáte plnú zodpovednosť za jeho použitie.
Česť pirátom, ktorí uvádzajú zdroje. Ak potrebujete konzultovať, ako prebrať obsah správne, tak nás môžete kontaktovať nižšie.