Lekár varuje: Žijeme v slnkovom deficite. Preto sme v zime slabší

Krátke dni, sivá obloha a neustála únava – väčšina z nás cíti, že v zime sme slabší, smutnejší a náchylnejší na choroby. Nie je to len o počasí, ale o hlbokej biologickej realite. Všetko sa točí okolo svetla a jeho vplyvu na naše telo.

Najviac úmrtí po najkratších dňoch

Lekárske štatistiky sú jednoznačné. V Európe aj v Severnej Amerike sa najviac úmrtí zaznamenáva práve v mesiacoch december a január, teda krátko po zimnom slnovrate, keď je najmenej denného svetla. Vedci si všimli, že v týchto týždňoch stúpa počet úmrtí na kardiovaskulárne choroby, mozgové príhody, zápaly pľúc aj ochorenia obličiek. Rovnaký jav sa potvrdil aj v Austrálii, len v opačnom ročnom období – ich vrchol úmrtnosti prichádza v júni a júli, keď majú zimu a dni sú najkratšie. To ukazuje, že dĺžka dňa a množstvo svetla majú priamy vplyv na zdravie, nezávisle od klímy či kultúrnych zvyklostí.

Slnko je viac než len vitamín D

Mnohí sa spoliehajú na doplnky vitamínu D, ktoré síce môžu pomôcť, ale nevysvetľujú celý obraz. Slnečné svetlo obsahuje široké spektrum žiarenia, vrátane infračervených lúčov, ktoré prenikajú až niekoľko centimetrov do tela. Práve tieto lúče aktivujú naše mitochondrie – bunkové batérie, ktoré vyrábajú energiu a chránia orgány pred poškodením. Štúdie ukazujú, že ľudia s dostatočným pobytom na slnku majú nižšiu úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby a rakovinu než tí, ktorí sa slnku vyhýbajú.

Prečo sme v zime slabší

Krátke dni narúšajú prirodzený cirkadiánny rytmus, teda vnútorné biologické hodiny. Ak svetlo nepreniká do očí ráno a večer, telo nevie správne regulovať hormóny a výsledkom je horšia kvalita spánku, pocit únavy a depresívna nálada. Navyše, naše bunky tvoria menej tzv. mitochondriálneho melatonínu, ktorý pôsobí ako silný antioxidant a chráni srdce, mozog či pečeň pred poškodením. Nedostatok tohto mechanizmu znamená oslabenú imunitu a väčšiu náchylnosť na infekcie.

Kto je lekár, ktorý na to upozorňuje

Tieto súvislosti zdôrazňuje Dr. Roger Seheult, americký lekár s certifikáciou v internej medicíne, pľúcnom lekárstve, intenzívnej medicíne a spánkovej medicíne. Denne pracuje v jednotkách intenzívnej starostlivosti, kde sa stretáva s pacientmi v kritickom stave, a zároveň vedie vzdelávaciu platformu MedCram, na ktorej zrozumiteľne vysvetľuje medicínu.

Jeho myšlienky o význame slnka a svetla zazneli v známom podcaste Diary of a CEO, ktorý moderuje britský podnikateľ a autor Steven Bartlett. Ide o jednu z najpočúvanejších talk-show na svete, ktorá má milióny odberateľov a prináša otvorené rozhovory s vedcami, odborníkmi aj osobnosťami kultúry. Práve v tejto epizóde Seheult varoval, že moderný človek žije v „slnkovom deficite“, a vysvetlil, prečo nestačí siahnuť iba po tabletkách vitamínu D.

Ako sa chrániť

Dobrou správou je, že aj malé zmeny prinášajú citeľný rozdiel. Už pätnásť až dvadsať minút denného svetla dokáže spustiť procesy, ktoré posilňujú mitochondrie a zlepšujú energetický metabolizmus. Ranná prechádzka, hoci len cestou do práce alebo školy, pomáha nastaviť vnútorné hodiny a podporiť zdravý spánok. Pobyt v prírode je ešte účinnejší, pretože stromy odrážajú infračervené žiarenie a zvyšujú jeho účinok na telo. V krajinách s dlhými zimami odporúčajú lekári používať aj špeciálne svetelné lampy proti sezónnej depresii či červené svetlo, ktoré stimuluje tvorbu kolagénu a energiu v bunkách.

Záver

Zimná únava a smútok nemusia byť nevyhnutným sprievodným znakom chladného obdobia. V skutočnosti sú dôsledkom toho, že naše telo nedostáva dostatok svetla, ktoré je preň rovnako dôležité ako vzduch či voda. Ak mu ho doprajeme, dokáže sa brániť chorobám, zlepšiť náladu a udržať si vitalitu aj počas najkratších dní v roku.

Redakcia Slová Ženy