Harvardský profesor: Najväčšie mýty o zdraví, ktorým stále veríme

Myslíme si, že pre zdravie musíme spať 8 hodín, denne nachodiť 10-tisíc krokov a vyhýbať sa sedeniu. Podľa harvardského profesora Daniela Liebermana sú to však mýty. A čo je horšie – kvôli nim prehliadame skutočne dôležité veci, ktoré dokážu predísť väčšine civilizačných chorôb. O téme hovoril v populárnom podcaste Diary of a CEO, ktorý sleduje viac než 12 miliónov ľudí.

Mýtus č. 1: Potrebujeme 8 hodín spánku

Daniel Lieberman vysvetľuje, že ide o mýtus z čias priemyselnej revolúcie. Najnižšie riziko úmrtia je pri 7 hodinách spánku, nie pri ôsmich. Málo spánku škodí, ale aj priveľa môže signalizovať problémy – depresiu či chronické choroby. To potvrdzujú aj tradičné komunity bez elektriny – spia 6–7 hodín a sú zdravé.

Mýtus č. 2: 10-tisíc krokov denne

Toto číslo nevzniklo vo vede, ale v reklame na japonský krokomer. Stačí 7- až 8-tisíc krokov denne, aby profitovalo srdce a metabolizmus. Viac krokov neškodí, no benefity sa už zásadne nezvyšujú. Dôležitejší je pravidelný pohyb než naháňanie čísel.

Mýtus č. 3: Sedenie je novodobé fajčenie

Samotné sedenie problém nie je – sedí aj pes či farmár. Nebezpečné je dlhodobé, neprerušované sedenie. Tradičné komunity sedia rovnako často ako my, ale každých 10–15 minút sa postavia. Stačí si spraviť čaj či prejsť po miestnosti a negatívny efekt zmizne.

Mýtus č. 4: Starnutie znamená menej pohybu

„V starobe treba spomaliť“ – podľa Liebermana je to nebezpečný omyl. Strata svalov vedie k začarovanému kruhu: slabosť → menej pohybu → ešte väčšia slabosť. Silový tréning aspoň 2× týždenne spomaľuje starnutie, znižuje riziko demencie a udržiava nezávislosť.

Mýtus č. 5: Nemáme vplyv na choroby, je to genetika

„Gény nabijú zbraň, prostredie stlačí spúšť,“ hovorí Lieberman. Aj pri predispozícii na cukrovku či vysoký tlak hrá väčšiu rolu prostredie – sedavý život, strava, stres. Naši prastarí rodičia mali tie isté gény, no civilizačné choroby boli zriedkavé, lebo sa denne prirodzene hýbali.

Šokujúci fakt: 75 % chorôb je preventabilných

Lieberman dodáva, že tri štvrtiny chorôb by sa dali predísť. Napriek tomu spoločnosť investuje do prevencie len 3 % zdravotného rozpočtu. „Je to úplne obrátený a hlúpy systém,“ hovorí otvorene.

Prečo na tom záleží?

Ženy, ktoré sa hýbu aspoň 150 minút týždenne, majú o 30–50 % nižšie riziko rakoviny prsníka. Pohyb znižuje inzulín a hormóny, ktoré podporujú rast nádorov. Pravidelné cvičenie potláča zápaly – tichého „nepriateľa“, ktorý poškodzuje celé telo.

Čo si z toho vziať?

7 hodín spánku je pre väčšinu ľudí optimálne. 8-tisíc krokov denne úplne stačí. Pri sedení robte krátke prestávky. Silový tréning je investícia do budúcnosti. A hlavne – nečakajte na lieky, pohyb je najlepšia prevencia.

Nie dokonalé čísla, ale pravidelný, prirodzený pohyb robí rozdiel. A práve ten môže rozhodnúť o tom, či zostarneme zdravo alebo chorí.

Redakcia Slová Ženy.