Vyzerá ako jahoda, no je to úplne iné ovocie. Himalájska pochúťka môže rásť aj na Slovensku

Na prvý pohľad pripomína jahodu, no v skutočnosti ide o celkom iné ovocie. Pochádza z Ázie a svojím nezvyčajným vzhľadom dokáže prekvapiť aj skúsených záhradkárov. Drieň hlavatý ukrýva v červených plodoch zaujímavé rastlinné látky a jeho pestovanie je možné vyskúšať aj v našich podmienkach. Má to však jeden háčik.

Drieň hlavatý (Cornus capitata) pochádza z himalájskej oblasti a ďalších častí Ázie, kde rastie ako vždyzelený ker alebo menší strom. Počas jari a začiatkom leta ho zdobia drobné kvety obklopené nápadnými svetlými listeňmi. Neskôr sa na konároch objavujú guľaté červené plody, ktoré pripomínajú jahody. Táto exotická drevina však potrebuje vhodné stanovište a poriadnu dávku trpezlivosti. Nie každý záhradkár sa totiž dočká vlastnej úrody.

Červené ako jahody, no ich chuť vás prekvapí

Guľaté, červené a s povrchom pokrytým drobnými výrastkami. Plody drieňa hlavatého si možno ľahko pomýliť s jahodami, hoci s nimi nemajú veľa spoločného. Veľkosťou pripomínajú väčšiu čerešňu a ich vzhľad je natoľko nezvyčajný, že na prvý pohľad pôsobia ako exotická pochúťka.

Chuť je sladkastá, niekedy mierne kyslastá až trpká. Úplne dozreté plody možno konzumovať čerstvé, no využívajú sa aj na prípravu džemov, želé či domácich zaváranín. Ich šupka býva pomerne pevná a mierne horkastá. Vo vnútri sa navyše nachádza viacero tvrdých semien, ktoré môžu pri konzumácii prekážať.

Zaujímavé je aj ich nutričné zloženie. Plody obsahujú vlákninu a rôzne minerálne látky vrátane vápnika a železa. Uvádza sa v nich aj prítomnosť vitamínu C a karotenoidov.

Vitamín C prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a tvorbe kolagénu, zatiaľ čo betakarotén môže organizmus premieňať na vitamín A. Vláknina zase pomáha podporovať normálne trávenie. Presné množstvo týchto látok však závisí od zrelosti ovocia a podmienok, v ktorých rastlina vyrastala.

Drieň hlavatý zaujal aj vedcov. Výskumníci sa zamerali na rastlinné výťažky z jeho plodov, listov a kôry, pričom skúmali najmä prítomnosť flavonoidov a fenolových zlúčenín.

Tieto látky sú známe svojimi antioxidačnými vlastnosťami, pretože dokážu v laboratórnych podmienkach reagovať s voľnými radikálmi. Výraznú antioxidačnú aktivitu vykazovali najmä výťažky z listov, no zaujímavé zlúčeniny sa nachádzajú aj v plodoch. To však ešte neznamená, že samotná konzumácia ovocia dokáže predchádzať chorobám alebo ich liečiť.

Ako pestovať drieň hlavatý na Slovensku?

Hoci drieň hlavatý pochádza z ďalekých oblastí Ázie, pestovať ho možno skúsiť aj na Slovensku. Treba však počítať s tým, že ide o pomerne náročnú exotickú drevinu, ktorej najväčším nepriateľom sú silné zimné mrazy.

Najlepšie sa mu darí na slnečnom alebo mierne polotienistom mieste, ktoré je chránené pred studeným vetrom. Vhodné môže byť stanovište pri južnej stene domu alebo v závetrí vyššieho živého plota. Dôležité je, aby rastlina mala dostatok svetla a zároveň nebola vystavená prudkým zimným vetrom.

Pôda by mala byť úrodná, bohatá na humus a dobre priepustná. Pred výsadbou je vhodné ju prekypriť a obohatiť vyzretým kompostom. Drieň obľubuje primerane vlhkú zeminu, no neznáša dlhodobé premokrenie. Mladé rastliny preto potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých a horúcich letných dní.

Najväčšou skúškou býva zima. Hoci drieň hlavatý dokáže zniesť aj miernejšie mrazy, dlhodobé silné ochladenie môže rastlinu vážne poškodiť. Mladé exempláre sa preto odporúča chrániť zimnou netkanou textíliou a pôdu okolo koreňov prikryť vrstvou mulčovacej kôry alebo suchého lístia.

V chladnejších oblastiach Slovenska však ani takáto ochrana nemusí stačiť. Bezpečnejšou možnosťou je pestovanie vo väčšej nádobe, ktorú možno pred zimou premiestniť do svetlého priestoru chráneného pred mrazom. V teplejších oblastiach možno vyskúšať aj výsadbu do voľnej pôdy, ideálne na mimoriadne chránenom stanovišti.

Trpezlivosť si vyžaduje aj samotné čakanie na úrodu. Plody dozrievajú spravidla na jeseň, v niektorých podmienkach až začiatkom zimy. Ak sa však výrazne ochladí príliš skoro, nemusia stihnúť úplne dozrieť.

Ešte dlhšie si môžu počkať pestovatelia, ktorí sa rozhodnú vypestovať drieň zo semien. Prvé kvety sa totiž niekedy objavia až po 8 až 10 rokoch. Rastliny rozmnožené odrezkami môžu zakvitnúť skôr.

Drieň hlavatý preto nie je rastlinou pre každého. Ak mu však dokážete vytvoriť vhodné podmienky, môže sa stať neprehliadnuteľnou ozdobou záhrady. Jeho nezvyčajné červené plody pripomínajú jahody, no ukrývajú celkom inú chuť, ktorú v bežných slovenských obchodoch len tak nenájdete.

Redakcia Slová Ženy