Sedem každodenných návykov, ktoré pomaly ničia psychiku

Stále viac ľudí zápasí so zhoršenou náladou, úzkosťami či dokonca depresiou. Odborníci upozorňujú, že počas života sa s psychickými ťažkosťami stretne veľká časť populácie. Dobrou správou je, že už nie je tabu vyhľadať psychológa či psychoterapeuta. Mnohé problémy si však vytvárame sami – úplne nenápadne, cez každodenné návyky. Pozrite sa, ktorým správaním sa radšej vyhnúť, ak si chcete chrániť duševnú pohodu.

Časté sledovanie správ a sociálnych sietí

Cestou do práce, pri káve, popoludní zo zvyku a večer pred spaním. Ak pravidelne siahneme po mobile, aby sme si „len na chvíľu“ pozreli správy alebo bezcieľne scrollovali sociálne siete, vystavujeme sa nadmernému množstvu podnetov. Tie zvyšujú hladinu stresového hormónu kortizolu, podporujú napätie a môžu zhoršovať úzkosť.

Moderná doba je závislá od rýchlych dávok dopamínu. Problém je, že väčšina prijímaných informácií je negatívna. Mozog ich nestíha spracovať, čo vedie k únave a podráždenosti. Navyše používanie telefónu pred spaním narúša zaspávanie aj kvalitu hlbokého spánku – a práve ten je základom psychickej stability.

Neustále porovnávanie sa s ostatnými

Sociálne siete vytvárajú ilúziu dokonalosti. Väčšina ľudí zverejňuje len tie najlepšie momenty – upravené fotografie, exotické dovolenky, úspechy bez námahy. Ak sa s týmto obrazom porovnávate, môžete nadobudnúť pocit, že váš život je obyčajný či nedostatočný.

Psychológovia upozorňujú, že ide o kognitívne skreslenie. Neustále porovnávanie je „zlodejom radosti“. Postupne si začnete všímať len vlastné nedostatky a sebavedomie môže výrazne utrpieť. Pomáha obmedziť sledovanie účtov, ktoré vo vás vyvolávajú frustráciu alebo komplexy.

Zhrbený postoj tela

Možno sa to zdá ako fyzický problém, no držanie tela výrazne ovplyvňuje aj psychiku. Výskumy ukazujú, že ľudia so zhrbeným chrbtom sa častejšie cítia smutní alebo bez energie.

Platí to obojsmerne – keď sme skleslí, prirodzene sa zhrbíme. No ak si telo zvykne na takýto postoj, môže podporovať zhoršenú náladu. Práca na vzpriamenom postoji je preto súčasťou niektorých terapeutických prístupov. Už jednoduché narovnanie ramien a otvorenie hrudníka dokáže mierne zlepšiť vnútorný pocit.

Negatívne myšlienky

Mozog si vytvára „neurónové diaľnice“. Čím častejšie sa tešíme, sme vďační alebo sa smejeme, tým ľahšie sa k týmto pocitom vraciame. Rovnako však fungujú aj negatívne vzorce.

Ak sa sústreďujete len na chyby, problémy a obavy, vytvárate si špirálu nespokojnosti a stresu. Fráza „mysli pozitívne“ nie je prázdny slogan – ide o tréning mozgu. Neznamená to ignorovať realitu, ale vedome si všímať aj dobré momenty.

Mohlo by vás zaujímať aj: Čo podľa psychológie znamená, keď niekto chodí na stretnutia príliš skoro?

Multitasking a nedostatok oddychu

Robiť viac vecí naraz sa môže javiť ako znak efektivity. Dlhodobo však vedie k vyčerpaniu, zhoršenej koncentrácii a chronickému stresu. Neustála pohotovosť drží organizmus v napätí a zvyšuje hladinu kortizolu.

Ak si nedoprajete pravidelný oddych a čas na aktivity, ktoré vám prinášajú radosť, riskujete pokles nálady aj syndróm vyhorenia. Oddych nie je luxus, ale nevyhnutnosť.

Vyhýbanie sa konfliktom a potláčanie emócií

Kvalitné vzťahy si vyžadujú úprimnosť a schopnosť riešiť konflikty. Snaha za každú cenu vyhnúť sa nepríjemným rozhovorom často vedie k prekračovaniu vlastných hraníc.

Potláčané emócie sa hromadia a môžu vyústiť do frustrácie či emocionálneho vyčerpania. Súčasťou emocionálnej inteligencie je schopnosť pomenovať aj nepríjemné pocity. Dovoliť si cítiť neznamená byť slabý – naopak, je to prejav zrelosti.

Neustále odkladanie povinností

Prokrastinácia môže krátkodobo priniesť úľavu, no dlhodobo zvyšuje úzkosť. Nevybavené úlohy zostávajú v hlave ako otvorené slučky, ktoré nás psychicky zaťažujú.

Lepšie je čeliť krátkodobému stresu pri riešení úlohy než dlhodobému napätiu z jej odkladania. Každý splnený krok posilňuje sebavedomie a pocit kontroly nad vlastným životom.

Záver

Duševné zdravie sa netvorí jedným veľkým rozhodnutím, ale drobnými každodennými voľbami. Ak si uvedomíte svoje návyky a začnete ich postupne meniť, môžete výrazne zlepšiť náladu aj kvalitu života. Psychika je citlivá – no zároveň neuveriteľne prispôsobivá.

Chcete lepšie porozumieť sebe aj iným? Objavte overené rady o emočnej inteligencii, typoch osobnosti a medziľudských vzťahoch na Psychológia Slová Ženy.

Redakcia Slová Ženy