Robíte tieto dve veci? Psychológ tvrdí, že môžu prezrádzať vyššiu inteligenciu

Niektoré zvyky, ktoré na prvý pohľad pôsobia rušivo či nesústredene, môžu byť v skutočnosti znakom bystrého a tvorivého myslenia. Psychológ upozorňuje, že namiesto potláčania by sme im mali porozumieť – práve v nich sa môže skrývať náš mentálny potenciál.

Zvyky formujú náš charakter aj spôsob, akým fungujeme každý deň. Niektoré sú viditeľné pre okolie, iné sa odohrávajú len v našej hlave. To, ako reagujeme v rôznych situáciách, aké rituály si vytvárame a aké myšlienkové pochody opakovane prežívame, veľa prezrádza o našej osobnosti aj o tom, ako pracuje náš mozog. Ukazuje sa, že existujú aj „otravné“ návyky, ktoré v skutočnosti signalizujú vyššiu inteligenciu.

Ako spoznať inteligentného človeka? Prezradia ho dve veci

Americký psychológ Mark Travers na portáli Psychology Today opísal dva zvyky, ktoré podľa neho naznačujú, že ste možno múdrejšia, než si myslíte. Prvým je blúdenie myšlienkami, druhým rozprávanie sa sama so sebou.

Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako roztržitosť či strata koncentrácie. V skutočnosti však tieto procesy podporujú kreatívne myslenie, kognitívnu flexibilitu, sebareguláciu aj plánovanie.

Mnohí ľudia tieto prejavy hodnotia negatívne. Blúdenie myšlienkami si spájajú s nepozornosťou, nedisciplinovanosťou alebo dokonca so slabším výkonom mozgu. Podľa Traversa je to omyl. Nejde o „chybu systému“, ale o prirodzený mentálny proces, ktorý si zaslúži pochopenie.

Mohlo by vás zaujímať aj: Nezdieľate svoj život na sociálnych sieťach? Psychológovia vysvetľujú prečo

Prečo je blúdenie mysle užitočné?

Výskumy naznačujú, že v správnych podmienkach môže takzvané „blúdenie“ mysle odrážať schopnosť mozgu prepínať medzi rôznymi režimami myslenia. Práve toto prepínanie je základom tvorivosti a schopnosti riešiť problémy z nových uhlov pohľadu.

Inými slovami, keď sa na chvíľu „stratíte“ vo vlastných myšlienkach, váš mozog môže v pozadí pracovať na spájaní informácií, vytváraní nových nápadov či spracovaní zážitkov. Nie je to len pasívne snívanie – je to aktívna mentálna práca.

Rozprávate sa sami so sebou? Môže to byť výhoda

Vnútorné monológy podporujú sebareguláciu, plánovanie aj metakogníciu – teda schopnosť premýšľať o vlastných myšlienkach. Travers tento proces prirovnáva ku „kognitívnemu lešeniu“. Pomáha nám organizovať zložité nápady, postupne plánovať kroky a kontrolovať vlastné ciele.

Ak si napríklad potichu hovoríte, čo musíte urobiť, alebo si nahlas zopakujete plán, nejde o zvláštnosť. Ide o spôsob, ako si mozog vytvára štruktúru a poriadok.

Každá výhoda má aj svoju hranicu

Psychológ však upozorňuje, že prehnaná miera nikdy nie je prospešná. Výhody blúdenia mysľou sa prejavia len vtedy, keď sú vyvážené schopnosťou sústrediť sa. Rovnako aj rozhovory so sebou samým môžu byť problémom, ak sa zmenia na neustále negatívne premýšľanie či tvrdú sebakritiku.

Ak sa tieto prejavy premenia na chronickú roztržitosť, úzkosť alebo dezorganizáciu, môžu znižovať kvalitu života. Ak ich však používame vedome a s mierou, môžu byť cenným nástrojom rozvoja myslenia.

Možno teda nabudúce, keď vám niekto povie, že ste príliš zasnívaná alebo že sa rozprávate sama so sebou, si spomeniete, že práve vtedy váš mozog pracuje na plné obrátky. Viac inšpiratívnych tém o psychológii, osobnosti a medziľudských vzťahoch nájdete každý deň na Psychológia Slová Ženy.

Redakcia Slová Ženy