Prečo muži nemajú brať materskú. Pre bábätko je to ako malý pohreb matky

Rovnosť pohlaví neznamená, že rodičia sú zameniteľní. Erica Komisar, klinická psychoanalytička s viac než 30-ročnou praxou, tvrdí jasne: matka je v prvých troch rokoch života dieťaťa nenahraditeľná. Ak jej úlohu preberá otec alebo jasle, dieťa platí vysokú cenu – a spoločnosť tiež.

Matky sa budia na plač, otcovia na hrozbu zvonku

Výskumy spánkových reakcií rodičov ukazujú dramatický rozdiel. Matky sa okamžite prebúdzajú na plač bábätka, otcovia ho pokojne prespia. Naopak, ženy si neraz nevšimnú podozrivý šuchot či buchnutie dverí, zatiaľ čo muži reagujú hneď. Evolúcia jasne rozdelila úlohy: matka je naprogramovaná chrániť emocionálne prežitie dieťaťa, otec fyzickú bezpečnosť rodiny.

Dojčenie – viac než len mlieko

Podľa Erici Komisar je dojčenie unikátnym spojením biológie, psychológie a emócií. Materské mlieko znižuje hladinu kortizolu, podporuje vývoj nervovej sústavy a buduje odolnosť voči úzkosti. Navyše je to okamih blízkosti, pri ktorom sa u ženy uvoľňuje oxytocín – hormón lásky a empatie. Tento hormón robí z matky hypercitlivú opatrovateľku. Otcovia túto hormonálnu skúsenosť nemajú – a preto nedokážu poskytnúť rovnakú kvalitu starostlivosti v prvých mesiacoch.

Prečo dieťa potrebuje empatiu matky

Dieťa sa v prvých troch rokoch nenaučí samo regulovať stres ani emócie. Potrebujeme matku, ktorá opakovane upokojí, objíme a prenesie dieťa cez drobné frustrácie. Ak to nezažije, mozog sa nastaví na reakcie stresom a obranou. Komisar prirovnáva tieto roky k investícii: ak ich rodina „zvládne správne“, dieťa má v dospelosti výborné základy. Ak nie, cena je vysoká.

Jasle: každý deň ako smrť matky

Najhoršou alternatívou sú podľa Komisar jasle. Keď matka odíde na osem hodín, dieťa to vníma, akoby zomrela – nerozumie, že sa vráti. Výskumy ukazujú, že deti v kolektívnej starostlivosti majú chronicky zvýšený kortizol, hyperaktívnu amygdalu a nervový systém nastavený na „boj alebo útek“. Následkom sú úzkosti, depresie, ADHD či poruchy osobnosti.

Reálne celoživotné následky

Zanedbanie prvých troch rokov podľa Komisar nezanecháva len dočasné stopy, ale mení mozog dieťaťa. Amygdala rastie predčasne, neskôr sa vyčerpá a dieťa stráca schopnosť zvládať stres. Výsledkom sú vyššie riziká úzkostí, depresie, ADHD, porúch správania, a dokonca samovražedných myšlienok. „Deti nie sú Teflón. Sú krehké. To, čo sa stane do troch rokov, si nesú so sebou celý život,“ varuje Komisar.

Čo hovoria učitelia

Učitelia potvrdzujú, že deti z jaslí sú častejšie agresívne, nepozorné a citovo nevyrovnané. Problémy sa plne ukážu v puberte, no ich korene siahajú do raného detstva.

Úloha otca prichádza neskôr

Komisar zdôrazňuje, že otcovia sú rovnako nenahraditeľní – no v inej fáze. Ich čas prichádza, keď dieťa začína objavovať svet mimo náručia matky. Vtedy sú dôležití pre odvahu, hru a samostatnosť.

Rovnosť nie je zameniteľnosť

Rovnosť pohlaví by nemala znamenať uniformitu, ale slobodu voľby. Vynucovať, aby matka prestala dojčiť len preto, aby otec mal rovnaké mesiace dovolenky, je podľa Komisar zásah proti prírode. V prvých troch rokoch je matka pre dieťa nenahraditeľná.

Kto je Erica Komisar

Erica Komisar je newyorská klinická psychoanalytička s viac než 30-ročnou praxou. Je autorkou kníh Being There a Chicken Little: The Sky Isn’t Falling. Svojimi názormi vyvoláva vášnivé debaty – napríklad v podcaste Diary of a CEO so Stevenom Bartlettom (12 miliónov odberateľov) a v relácii The Spillover.

Redakcia Slová Ženy