Teraz rastie aj v našich lesoch. Najväčšia huba sveta je nielen obrovská, ale aj mimoriadne chutná

Sezóna húb sa pomaly končí, no v lesoch sa stále dajú nájsť niektoré mimoriadne zaujímavé druhy. Jedným z nich je skutočný rekordman – huba, ktorá dokáže pokryť celé hektáre pôdy. Volá sa podpňovka tmavá (lat. Armillaria ostoyae) a jej príbuzná v USA je považovaná za najväčší živý organizmus na planéte.

Podpňovka tmavá – nenápadná, no obrovská

Podpňovky často rastú v skupinách, ktoré sú v skutočnosti jediným organizmom prepojeným podzemnou sieťou podhubia. Táto sieť dokáže pokryť neuveriteľne rozsiahle územia.

Vedci zistili, že v americkom štáte Oregon sa jedna kolónia tejto huby rozrástla na viac ako 9 kilometrov štvorcových a jej vek sa odhaduje na približne 8 000 rokov.

Ďalší exemplár objavený v Utahu je ešte ťažší – podľa výskumov váži viac ako 6 500 ton a pokrýva územie o rozlohe 43 hektárov.

Je zaujímavé, že tieto rozmery sa netýkajú samotných plodníc, ktoré vidíme v lese. Najväčšia časť podpňovky sa skrýva pod zemou, kde vytvára spleť mycélia napojeného na korene stromov.

Ako rozpoznať podpňovku tmavú

Podpňovka tmavá má klobúk s priemerom 4 až 12 cm, ktorý je u mladších húb polguľovitý, neskôr sa rozprestiera. Farba je hnedastá až medová a na povrchu možno vidieť jemné šupinky.

Na nohe sa nachádza charakteristický prstenec, pod ktorým je povrch tmavší. Lístky sú svetlé, časom mierne hnednú, no nikdy nemajú zelený odtieň.

Dužina je biela, pružná a má jemnú múčnu vôňu.

Podobné druhy: Existuje viac druhov podpňoviek, ktoré sú si veľmi podobné – napríklad podpňovka obyčajná (Armillaria mellea)alebo podpňovka severná (Armillaria borealis). Hubári ich často nezbierajú oddelene, pretože všetky patria medzi jedlé druhy – samozrejme len po dostatočnej tepelnej úprave. V surovom stave môžu spôsobiť tráviace ťažkosti, preto ich vždy treba povariť alebo opražiť.

Kde a kedy ju môžete nájsť

V slovenských lesoch sa podpňovka tmavá vyskytuje takmer vo všetkých oblastiach, najčastejšie od septembra do konca novembra.

Uprednostňuje vlhké a tienisté miesta, najmä na pňoch a koreňoch odumretých stromov.

Rastie v malých kolóniách, takže ak narazíte na jednu skupinku, oplatí sa prehľadať okolie – často sa vráti na rovnaké miesto aj o rok.

Je jedlá, ale len po úprave

Podpňovka tmavá patrí medzi jedlé huby, avšak iba po tepelnej úprave.

Surové plodnice môžu spôsobiť tráviace ťažkosti, preto sa odporúča ich najprv povariť alebo opražiť.

Po správnej úprave však vynikajú svojou jemnou chuťou a aromatickou vôňou, preto si našli miesto v mnohých jesenných receptoch – najmä v zmesiach na praženicu alebo do omáčok.

Cenná rada: Ak chcete podpňovky zbierať, vyberajte len mladé, pevné plodnice. Staršie bývajú horké a vláknité. Po príchode domov ich čo najskôr spracujte a nikdy ich nesušte spolu s inými hubami – ich vôňa by ich mohla „premôcť“.

Čo si z toho vziať

Podpňovka tmavá je nielen chutná, ale aj fascinujúca. Skrýva v sebe silu, ktorá prežila tisíce rokov, a dodnes rastie v našich lesoch. Pri jesennej prechádzke sa teda pozorne pozerajte pod nohy – možno práve vy objavíte kúsok najväčšieho živého organizmu na svete.

Redakcia Slová Ženy