Zabudli ste, prečo ste šli do kuchyne? Tento jav má dokonca pomenovanie

Poznáte to – vstúpite do kuchyne, zastanete v dverách a v hlave prázdno: „Po čo som sem vlastne prišla?“ Rozhliadate sa, možno otvoríte chladničku, no nič vám nenapadne. Až keď sa vrátite späť do obývačky, zrazu vám to docvakne. Nie, nie ste roztržitá – len ste práve zažili jav, ktorý má oficiálne pomenovanie: „efekt dverí“.

Nie je to demencia ani stres

Scenár je jednoduchý: ležíte večer v posteli, pozeráte seriál a napadne vám, že by ste si dali pár orieškov zo špajze. Vstanete, prejdete cez chodbu, otvoríte dvere do kuchyne – a zrazu neviete, prečo tam ste. Až keď sa vrátite späť do postele, spomeniete si: „Oriešky!“

Vedci tvrdia, že tento jav nemá nič spoločné s únavou, roztržitosťou či začínajúcou stratou pamäti. Ide o úplne normálnu reakciu mozgu na zmenu prostredia.

Efekt dverí – čo to vlastne je?

Podľa výskumu psychológa Gabriela Radvanského z Univerzity Notre Dame ide o tzv. „doorway effect“ – efekt dverí. V jeho experimente účastníci prenášali predmety vo virtuálnych miestnostiach. Niekedy zostávali v tej istej miestnosti, inokedy museli prejsť cez dvere. Výsledok?

• Po prechode cez dvere si častejšie nepamätali, čo presne niesli alebo čo mali urobiť.
• Ak sa vrátili späť do pôvodnej miestnosti, pamäť sa im väčšinou obnovila.

Ukázalo sa teda, že prechod dverami akoby „resetoval“ krátkodobú pamäť.

Prečo sa to deje

Ľudský mozog denne spracováva obrovské množstvo informácií – plánuje, spomína, analyzuje a rozhoduje. Aby zvládol všetko naraz, pracuje s kontextom: pamätá si nielen myšlienku, ale aj prostredie, v ktorom vznikla.

Keď teda v obývačke dostanete nápad ísť po oriešky, mozog túto myšlienku „uloží“ spolu s obrazom gauča, deky, svetla televízora. Lenže keď prekročíte prah kuchyne, zmení sa vizuálne prostredie – a s ním aj „scéna“, v ktorej bola myšlienka vytvorená. Výsledok?
Mozog si túto asociáciu na chvíľu nevie vybaviť, kým sa nevrátite do pôvodného kontextu.

Takto pracuje pamäť v praxi

Pamäť totiž nie je pevný archív, ale živý proces spojený s prostredím. Prechod dverami spustí akýsi „mentálny reset“ – mozog prechádza do nového režimu a čistí si pracovnú pamäť, aby bol pripravený na ďalšie úlohy.

Cenná rada:
Ak sa vám to stáva často, skúste si pred odchodom do inej miestnosti vedome zopakovať, čo idete urobiť – napríklad nahlas. Krátka veta ako „Idem po oriešky“ dokáže mozog „ukotviť“ a myšlienku si udržíte aj po prechode dverami.

Je dôvod na obavy?

Určite nie. Efekt dverí je bežný jav, ktorý sa týka aj úplne zdravých ľudí. Nespôsobuje ho choroba, ale prirodzený mechanizmus mozgu, ktorý si udržiava rovnováhu medzi novými a starými informáciami.

Takže nabudúce, keď zabudnete, prečo ste vošli do kuchyne, usmejte sa. Váš mozog práve robí to, čo má – prechádza z jednej scény do druhej a poriadne si pritom upratuje.

Redakcia Slová Ženy