Prečo niektorí ľudia hovoria nahlas? Vysvetlenie psychológie

Hlasný smiech v reštaurácii, telefonovanie v električke bez štipky ostychu či rozprávanie tak, že vás počuje celé okolie. Kým jedných to irituje, iní si to ani neuvedomujú. Psychológia však upozorňuje, že hovoriť nahlas nemusí byť len otázkou nevychovanosti. Často ide o kombináciu kultúry, emócií, povahy a vnútorného nastavenia človeka.

Prečo niektorí ľudia hovoria prirodzene hlasnejšie než iní

Hoci sa hlasné rozprávanie môže javiť ako neslušné alebo rušivé, nie vždy ide o zlý úmysel či chýbajúce spôsoby. Veľkú úlohu zohráva prostredie, v ktorom človek vyrastal.

V južných krajinách, ako sú Taliansko či Španielsko, je silný hlas prejavom radosti, energie a zapojenia do rozhovoru. Čím je vzťah medzi ľuďmi bližší, tým býva komunikácia hlasnejšia a expresívnejšia. V tomto kontexte znamená hlasný prejav skôr srdečnosť než neúctu.

Naopak, v severských krajinách sa kladie dôraz na pokoj, osobný priestor a ticho. Hlasné rozprávanie by tam mohlo pôsobiť rušivo až nevhodne. To, čo jeden považuje za prirodzené, môže iný vnímať ako prehnané.

Hlas, emócie a stres idú ruka v ruke

Hlasitosť hlasu často súvisí s tým, čo práve prežívame. Radosť, vzrušenie, hnev či stres aktivujú v tele hormóny, ktoré zrýchľujú dych a zvyšujú napätie svalov. Výsledkom je automaticky hlasnejší prejav.

Typickým príkladom je telefonovanie na verejnosti. Keď nevidíme reakciu druhej osoby, strácame prirodzenú kontrolu nad hlasom. Ak nás navyše obklopuje hluk, mozog vyhodnotí situáciu ako potrebu hovoriť hlasnejšie – aj keď to objektívne nie je nutné.

Čo o nás hovorí hlasný tón podľa psychológie

Psychológovia upozorňujú, že hlasitosť sama o sebe nie je ani dobrá, ani zlá – dôležitý je kontext.

• Extroverti hovoria často hlasnejšie, pretože tak vyjadrujú emócie a nadšenie. Pre nich je hlas nástrojom spojenia s okolím.
• Sebavedomí a dominantní ľudia používajú silný hlas ako prejav autority. Často ide o prirodzených lídrov, ktorí si ani neuvedomujú, že môžu pôsobiť rušivo.
• Na druhej strane môže hlasné rozprávanie signalizovať potrebu kontroly alebo dominancie, prípadne impulzívnosť a slabšiu reguláciu emócií.
• Paradoxne, aj hanbliví a neistí ľudia niekedy hovoria nahlas – je to ich spôsob, ako si zabezpečiť, že budú vypočutí.

Dá sa naučiť hovoriť pokojnejšie? Áno

Spôsob komunikácie výrazne ovplyvňuje, ako nás vníma okolie. Psychológovia tvrdia, že prvý dojem si o človeku vytvárame už počas prvých 30 sekúnd rozhovoru – a tón hlasu v ňom hrá zásadnú úlohu.

Ak máte pocit, že hovoríte príliš nahlas, pomôže:

• vedomé spomalenie reči,
• krátke pauzy medzi vetami,
• niekoľko hlbokých nádychov,
• a uvedomenie si prostredia, v ktorom sa nachádzate.

Niektorým ľuďom pomáha aj nahratie vlastného hlasu, aby sa na seba pozreli očami druhých. Už malá zmena dokáže výrazne zlepšiť dojem, ktorý zanechávame.

Hlas je viac než len zvuk

Hovoriť nahlas nemusí znamenať nevychovanosť. Často ide o kombináciu temperamentu, emócií, kultúrnych vzorcov a osobnej histórie. Kľúčové je uvedomiť si, že rovnaké správanie môže mať pre rôznych ľudí úplne odlišný význam.

Ak sa naučíme vnímať hlas nielen ako zvuk, ale ako signál vnútorného prežívania, ľahšie pochopíme seba aj ostatných.

Viac podobných psychologických tém, ktoré vám pomôžu lepšie rozumieť sebe aj ľuďom okolo vás, nájdete denne v rubrike Psychológia Slová Ženy.