Nenápadný zvyk, ktorý prezrádza inteligentných ľudí. Má ho len malá časť populácie

Sebavedomá mladá žena s okuliarmi na hlave, ktorá pôsobí premýšľavo a inteligentne.
Foto: shutterstock/Josep Suria

Vedci roky skúmajú, prečo niektorí ľudia dokážu myslieť rýchlejšie, hlbšie a prichádzať s nápadmi, ktoré menia svet. Prekvapivé zistenie však nehovorí o IQ, dokonalom mozgu ani o pamäti. Inteligentných ľudí totiž spája nenápadný, jemný zvyk, ktorý si bežne ani neuvedomujeme.

Sebavedomá mladá žena s okuliarmi na hlave, ktorá pôsobí premýšľavo a inteligentne.
Znak vysokej inteligencie, ktorý nesúvisí s IQ. Má ho len málokto.
Foto: shutterstock/Josep Suria

Odborník na „prestávky od sveta“

Neurovedec Dr. Joseph Jebelli, ktorý získal doktorát na University College London, sa dlhodobo venuje výskumu toho, čo sa deje v našom mozgu v momentoch odpočinku, ticha a dobrovoľnej izolácie.
V článku prezentovanom v júli tohto roka aj na CNBC opisuje, že samota nemusí byť ťaživá — ak je vedomým rozhodnutím.

Jebelli vysvetľuje, že sa k téme dostal aj pre osobnú skúsenosť s rodinným „toxickým“ pracovným prostredím, kde sa výkon kládol nad všetko ostatné. To ho priviedlo k otázke, ako prestávky od ľudí, informácií a hluku formujú našu kreativitu a myslenie.

Nenápadný znak vysokej inteligencie

Podľa Jebelliho kľúčovým znakom inteligentných ľudí nie je vysoké IQ, ale schopnosť vyhľadávať vedomú, dobrovoľnú samotu.

To znamená chvíle, keď sa zámerne odpojíme od:

• rozhovorov
• e-mailov
• sociálnych sietí
• hluku
• spoločenských povinností

Práve vtedy sa aktivuje default mode network, mozgová sieť, ktorá je zodpovedná za tvorenie nápadov, spracúvanie emócií, hľadanie súvislostí a vznik kreatívnych riešení. Mozog v tichu konečne „upratuje“, spája informácie a vytvára nové mentálne prepojenia.

Bill Gates a Leonardo da Vinci: dôkaz, že ticho má moc

Jebelli pripomína, že veľké osobnosti dejín aj moderného sveta túto schopnosť intuitívne využívali.

Bill Gates si počas budovania Microsoftu pravidelne robil tzv. Think Week – týždňové odosobnenie v drevenej chate, kde nebral návštevy, neodpovedal na maily a venoval sa len knihám a rozmýšľaniu.
Práve počas jedného takého týždňa údajne vznikla myšlienka prehliadača Internet Explorer.

Leonardo da Vinci zas trávil hodiny pozorovaním svojich diel ešte predtým, než spravil prvý ťah štetcom.
Jebelli tvrdí, že práve schopnosť kontemplácie a odstupu bola základom jeho geniálnej kreativity.

Čím viac vedomej samoty, tým lepšie pre mozog

Človek kráča osamote parkom počas tichej, premýšľavej prechádzky.
Vedomé odpojenie od sveta je dnes jedným z najväčších darov, ktoré môžeme mozgu dať.
Foto: shutterstock/shine.graphics

Podľa neurovedca je vedomá samota tréningom inteligencie. Upozorňuje na päť praktík, ktoré dokážu podporiť mentálnu kapacitu, kreativitu aj schopnosť koncentrácie:

• kratučký únik na tiché miesto (napríklad víkend o samote)
• každodenné chvíle ticha — už 10 minút stačí
• výber kvalitných vzťahov namiesto množstva povrchných kontaktov
• vedenie osobného denníka alebo meditácia na uvoľnenie mysle
• aktivity o samote: prechádzky, joga, písanie, kreslenie

Podľa výskumu tieto návyky zlepšujú spracovanie informácií, posilňujú kreativitu a pomáhajú mozgu fungovať efektívnejšie.

Chcete lepšie rozumieť sebe aj iným?

Ak sa chcete dozvedieť viac o emocionálnej inteligencii, typoch osobnosti či medziľudských vzťahoch, sledujte rubriku Psychológia Slová Ženy — prinášame každý deň nové inšpirácie a odporúčania.

Redakcia Slová Ženy